Čas radosti veselosti včera a dnes
@ spoločnosť     23.12. 12, 10:18

darka píše: Vianočné zvyky a mágia. Štedrý večer, Kračún, Dohviezdny večer, Štedrák...

 

Každá šikovná žena vystrela v tento magický deň na stôl vlastnoručne vyšívaný obrus so symbolmi Vianoc – halúzkou jedličky a horiacej sviečky. Už od rána všetko v domácnosti usilovne pracovalo, aby dom a statok boli nachystané na najkrajšie sviatky roka – Vianoce. Gazdiná piekla chlieb a koláče, najčastejšie záviny z kysnutého cesta plnené makovou, orechovou alebo tvarohovou plnkou a pripravovala ostatné vianočné jedlá. Krajove sa menu líšilo, ale základ všade bol oplátky, kapustnica, opekance, koláče, orechy, cesnak a jablká. Niekde sa varila aj šošovicová polievka, pretože šošovičky pripomínajú peniažteky.  Gazda chystal krmivo pre statok, aby ho bolo dostatok na celé sviatky. K štedrovečernému stolu zasadala rodina sviatočne oblečená. Pod obrus slávnostne prestretého stola sa dalo trochu obilia a kovový peniaz, aby budúci rok priniesol bohatú úrodu a hojnosť všetkého do gazdovstva.

 

Voľakedajší človek viac a citlivejšie vnímal silu predmetov, stromov, zvierat, živlov i vlastných túžob. Život sa prejavoval bezprostrednejšou mágiou dní všedných i sviatočných. Predovšetkým dedinský človek veril magickým silám, ktoré tušil okolo seba i v sebe. Snažil sa ich povzbudzovať. #CONT#

 

Čas vody a ohňa

 

Na štedrý večer chodievali do potoka na vodu, ktorá sa brala po prúde a na dobré účely, takzvaná odrazená voda, čiže voda naberaná z potoka do dna ktorého bol zabodnutý zabíjačkový nôž, či iné ostrie. Do vody naberanej, najradšej pred východom slnka sa hádzali aj vianočné oplátky, chlieb, med, petržlen, či iné bylinky. Kropilo sa ňou obilie a zvieratá. Kúpali v nej deti, či si umývali tvár a ruky. Cez rok ju potom pridávali do čerstvej, lebo verili v jej očistnú moc. Na štedrý večer vhadzovali do studne vianočnú oplátku, koláč, jabĺčko, orech, aby sa nasýtila a dávala dobrú vodu a neusídlili sa v nej hady. Ešte pred večerou vykropili dom pomocou troch zviazaných klasov pšenice, alebo čečiny.

 

Oheň je po vode druhá najsilnejšia životná energia. Kedysi sprevádzal človeka od kolísky po hrob. Verili, že spolu s dymom očisťuje, odpudzuje zlo, zúrodňuje a uzdravuje, najmä ak sa v ňom pália bylinky. Neskôr nahradili oheň kozuba, pece, či vatry plamienky sviečok a lampášov. Mnohí ľudia si už neuvedomujú, že sviečky na štedrovečernom stole, na stromčeku, či v orechových škrupinkách alebo za oblokom nie sú iba prejavom nášho zmyslu pre romantiku, ale pozostatkom dávno minulých zvykov.

 

Pokračovanie: http://www.moneo.sk/clanky/detail/cas-radosti-veselosti-vcera-a-dnes/

 

Veštica Helga


(c) Putnici / http://putnici.sk/