Kupko
@      3.9. 14, 05:41

saso píše: tak

som im tam zasa vymastila podlahy.

Vždy si zoberiem tubu kde je čo najmenej krému aby som nezašpinila tašku  ak náhodou vrchnák povolí. Potom nevládzem a musím tubu stláčať oboma rukami aby som niečo dostala von. Keď však tretí výstrek letel do vzduchoprázdna, tak som pochopila že lepšie bude ak bude spolupracovať aj hlava a uhýbať aby to šlo na tvár a aby som to nedostala do oka.  Nakoniec, primerane namastená som šla na štyri aby som poutierala tie striekance na dlážke nech sa tam nik nevykotí.


.

 

Mám rada aj ten vzduch na plavárni, chlór, hmlu a dúhy okolo každého svetla keď odchádzam. Inak, plávam prečudesne, nemám bohvieaký štýl, proste robím pohyby ktoré mi robia radosť ale vyzerá to ako keď hodíš do vody uhorku s vrtuľkami. Plávanie pre mňa nemá zmysel ak nemám hlavu pod vodou.

 

 Moja najobľúbenejšia hra v detstve bola delfínovka. Naháňačka v bazéne hlbokom meter a pol, a dovolené tri kroky na suchu. Hrávali ste to? V tých momentoch som bola skutočne šťastná. Možno preto stále tak ľúbim čľapkanie sa vo vode. 

 

Vtedy je aj ľahšie cítiť celé telo naraz, lebo sa ho voda všade dotýka.  Cítim vodu ako obteká korienky vlasov, po krku, pomedzi všetky prsty, proste všade.

A nemyslím na nič iné, len na ten dotyk.

.



Človek ostane umytý aj zvnútra.

Pri chôdzi sa človek musí sústrediť omnoho viac aby si uvedomil celé telo. 

.

 

 

A potom vyjdem z vody a zas ma udivuje ako nám boh spĺňa želania. Vyzerá to tak, že dostanem presne to čo som pred rokom chcela a na čom som makala.

 

Ale vždy ma udiví ako to dokáže prekrútiť.

 

Viem to a snažím sa na to pripraviť vždy keď mám nejaké želanie .. a nikdy nie som.

.

 

Splní mi želanie a dosť to osolí a okorení.

.

 

 

 

Asi aby nebola nuda.

 

A nejakým záhadným spôsobom vždy vznikne nové želanie.. 

No veď uvidíme.

 

 

Jediné čo ostáva je obzrieť sa dozadu, či som cestou niekomu neublížila a poďakovať za pomoc ktorej sa mi dostalo.



.

 


(c) Putnici / http://putnici.sk/