?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Svet cigánskej mágie I.
@ mágia a okultizmus     9.1. 03, 04:18
"Vzostup používania magických úkonov býva spojený s obdobiami krízy ducha, keď je ľudská súdnosť z rôznych dôvodov otupená. To vysvetľuje prečo mágia ožíva v anonymných a pretechnizovaných spoločnostiach dneška, v ktorých človek drvený neistotou stimuluje svoju imagináciu tvárou v tvár vede a technike, ktoré mu dávajú len provizórne a nedokonalé odpovede na večné otázky."

Richard Cavendish

Človek má v sebe niečo, čo sa dá pomenovať ako vrodená potreba sakrálnosti, nadzmyslového, metafyzického. Celé stáročia vládnuca hypertrofia intelektu tento jeho prirodzený cit násilne umlčiavala. Všetko zjednodušujúci materialistický prístup k svetu neviedol nikam.. Racionalizmus s jeho malígnou logikou nedokázal dať odpovede na základné otázky ľudského bytia. Nastal čas hľadať nové alternatívy.
Existujú duchovné systémy, ktoré v sebe nesú v zárodočnej synkretickej podobe prvky mágie, náboženstva, alchýmie, vešteckého umenia. Takúto podobu má dodnes aj duchovná kultúra Cigánov.

Záhadný národ

Pre mnohých z nás sú Cigáni záhadným národom. Je tomu tak pre to, že vždy žili v izolovaných spoločenstvách, pohybujúcich sa z miesta na miesto. Stáročia hnaní strachom z nás gadžov, prenasledovaní, vyháňaní, zabíjaní. Napriek tomu si mnohí z nich zachovali vlastnú kultúru, tradície, zbehlosť v okultných ľudových praktikách a mimoriadny cit pre veštenie a vykladanie ľudského osudu. Čítanie z dlane, čajových lístkov, kariet, vrhanie kociek, veštenie z krištáľovej gule, čítanie z ohňa, z nožov, z ihiel, schopnosť dekódovať posolstvá zo správania zvierat, vtákov, a stromov je súčasťou duchovného dedičstva týchto večných cestovateľov.

Kto sú teda tí, Cigáni, Rómovia, Gypsies, Bohemian - tento národ čiernookých kočovných bytostí, ktorý sa celé stáročia túlal Európou, bez možnosti niekde natrvalo spočinúť, bez možnosti stať sa súčasťou iného národa? Je ťažké podať objektívny a vyčerpávajúci výklad.

Literatúra zo staršieho obdobia je väčšinou zaťažená predsudkami alebo ideológiami. Keď zalistujeme v knihe Bez kolíb a šiatrov, ktorú napísala romistka Eva Davidová v šesťdesiatych rokoch, cítime nadradenosť a obmedzenosť marxistického pohľadu. Duchovná kultúra Rómov je z tohto hľadiska nepochopená a redukovaná na zaostalý systém naivných predstáv a úkonov: "Svetový názor našich Cigánov zahrňuje v sebe špecifické názory a predstavy o spoločnosti, zaujímavé a väčšinou nesprávne názory na prírodu a vývoj sveta... Doposiaľ nízka úroveň svetového názoru Cigánov pochádza z ich doterajšej celkovej izolácie a z nízkeho stupňa života." To isté platí aj pre oveľa strašie diela,napríklad kniha Samuela Augustina ab Hortisa Cigáni v Uhorsku, ktorá charakterizuje Cigánov nasledovne: "Núdza, do ktorej sa tento ľud dostal svojou neporiadnosťou a nepracovitosťou ho odprádávna prinútila a naučila jesť také jedlá a potraviny, nad ktorými sa ostatní ľudia zdesia a nemôžu na ne ani pomyslieť." A ďalej dodáva:.".... jedia uhynuté zvieratá a obhajujú to poverou, že zvieratá, ktoré usmrtí boh sú lepšie ako tie čo usmrtia ľudia."

Aj informácie tohto typu majú za následok množstvo predsudkov a stereotypov v myslení nás, gadžov. Tieto informácie nezohľadňujú celú situáciu a je pre ne typická neznalosť veci, v tomto prípade neznalosť života rómskej komunity Väčšina nás vôbec nevie, že aj cigánska komunita je štrukturovaná, že v nej existuje hierarchia, ktorá je veľmi podobná hierarchii väčšinovej - gadžovskej spoločnosti, že je tam veľká diferenciácia, a že sa jednotlivé rody líšia spôsobom života, rituálmi, obradnosťou atď. Jedenie uhynutých zvierat psov a mačiek je typické len pre tú najzaostalejšiu vrstvu Rómov, kde je tak ako u najnižšej vrstvy gadžov, možné všetko, od vraždy až po incest.

Tento stav neznalosti pretrváva dodnes. Literatúry o Rómoch je málo. Chýbajú základné informácie, chýbajú najmä výskumy z terénu, z pobytov v osadách.V médiách sa, bohužiaľ, obraz Rómov prezentuje tak zaujato a jednostranne, že bežný človek sa ešte viac utvrdzuje v predsudkoch voči nim. Pokus dozvedieť sa pravdu o Cigánoch stroskotáva aj na politických a straníckych záujmoch reprezentovaných jednotlivými slovenskými periodikami. Neznalosť dejín rómskeho národa, spôsobu života a príčin, ktoré viedli k súčasnému sociálnemu statusu Rómov, k ich premene na "underclass" je zdrojom sociálneho napätia, ktoré sa bude ešte stupňovať. Úlohou tohto článku ale nie je zaoberať sa riešením rómskej otázky na Slovensku. Považovala som však za potrebné ešte pred tým, než sa budeme zaoberať magickými praktikami Rómov a ich umením predvídať budúcnosť, na tieto veci upozorniť.

Inakosť myslenia

Pochopiť inakosť rómskej komunity znamená uvedomiť si, že ich tradícia je na hony vzdialená tradícii usadlých národov, ktoré vlastnili a obrábali pôdu, dorábali chlieb. Preto ani nemohli ctiť obyčaje úzko spojené s roľníckym spôsobom života, neboli viazaní na sviatky späté s poľnohospodárstvom. Ich "formálny", "vlažný" vzťah k oficiálnym sviatkom katolíckej majority, ktorý sa im tak často vyčíta súvisí s jednoduchým faktom ich pôvodne kočovného spôsobu života. O to významnejšie boli pre nich rodinné udalosti. Narodenie, manželstvo a úmrtie.

Cigánska duša

Inakosť cigánskej kultúry možno pochopiť porozumením cigánskej duši. Základnou podstatou rómstva je podľa Pavla Říčana - súdržnosť /skupinová kohézia/. Súvisí s kolektivizmom, so sklonom byť spolu, všetky záležitosti prerozprávat a spoločne rozhodovať.Táto vlastnosť potom však v konečnom dôsledku končí v neochote jednotlivca odpútať sa od skupiny. Je tu silný návyk a potreba tesnej telesnej blízkosti. K podstate rómstva patrí aj ochota deliť sa. Úcta k hosťovi je na prvom mieste a patrí stále, aj v tých nazaostalejších osadách k rómskym cnostiam. Charakteristiku rómskej duše dopĺňa jej pohyb v tzv. orientálnom čase, ktorého podstatou je minimálny záujem o budúcnosť a orientácia na prítomnosť. S tým súvisí aj ich neschopnosť určovať časové súradnice, orientovať sa v dejinách. Rómovia málokedy majú pri sebe fotografie, textové materiály, ktoré by dávali podklady pre dejiny rodu. S tým súvisí aj zaujímavá informácia z výskumu, ktorú robila Nadácia Milana Šimečku. Výskum vyhľadával a interviewoval rómskych svedkov holokaustu. Zistilo sa, že v porovnaní so židovskými svedkami mali Rómovia oveľa menšiu traumu a ich utrpenie po rovnakých zážitkoch v koncentračných táboroch nemalo také ničivé následky, pretože tieto sa prekryli súčasnosťou. Minulosť sa stratila v prítomnosti.

Citová spontánnosť a živý temperament Rómov sa prejavuje v ich veselosti, zábave a tanci.. City a láska sú vyjadrované skôr rečou tela. Rómska spisovateľka Elena Lacková opisuje ako sa po cigánsky vyjdrujú city- "líbám tví zlatý srdíčko, lížu tví nožičky, jím tvoje hovínka, piju tví čuránky..." Tieto slová vyjadrujú nesmiernu lásku, ktorú k sebe Rómovia pociťujú. Podobné prejavy lásky medzi mužom a ženou sme mali možnosť vychutnať sprostredkovane vo francúzskom filme Gadžo Dillo. Cigánska krásavica šepkala mladému Francúzovi do ucha také lichôtky, ktoré by mohli mnohí gadžovia považovať za urážku. V rómskej tradícii a komunite však vyjadrujú zamilovanosť a túžbu.Tisícročie prítomnou súčasťou cigánskej duše je strach. Strach z gádžov ich vyčíňania.. Vysvetlenie príčiny tohto strachu vyžaduje malé odbočenie.

Útek z Indie

Cigáni sú pravdepodobne najprenasledovanejším národom na svete. V polovici deviateho storočia odišli z Indie a vydali sa do Európy. Motív tohto pohybu je doteraz nejasný. Podľa niektorých teórií ním mohlo byť vyhostenie. Rómovia sa totiž v rámci indického kastovného systému nachádzali niekde na najnižšom stupienku, podobne ako šudrovia, ktorí v Indii predstavujú najpočetnejšiu a najbiednejšiu sociálnu vrstvu. Je možné, že boli z Indie vyhnaní, je rovnako možné, že kočovali aj v rámci Indie. Podľa inej teórie Rómovia vraj nikdy neboli kočovníci v pravom slova zmysle. Boli štvanci, a za týchto okolností im neustála zmena miesta zvyšovala šancu na prežitie. Ak by táto teória platila, potom sa musíme spýtať či sa táto tisícročia stará stratégia uplatnila aj v poslednej súčasnej emigračnej vlne Cigánov do Veľkej Británie, Kanady a štátov západnej Európy. Pravdepodobne sa dôvodu, pre ktorý opustili Indiu už nedopátrame. To, čo vieme z historických prameňov je, že sa okolo roku 1420 objavili v Španielsku trochu neskôr vo Francúzsku a ešte neskôr boli rozšírení už v celej Európe. Zo začiatku boli prijímaní veľmi piaznivo, niesli vraj so sebou odporúčacie listiny uhorského kráľa Sigismunda a boli považovaní za kajúcnikov, ktorí sú odsúdení túlať sa krajinou a tak získať milosť božiu. Ale už koncom 14. storočia sa začína nepriateľstvo voči Rómom, ich vykazovanie a prenasledovanie, ktoré trvá prakticky dodnes. Kruté perzekúcie, mučenie pokračovali ruka v ruke s inkvizičnými procesmi katolíckej cirkvi na bosorky a 20. storočí vyhladzovacími praktikami nemeckého fašizmu. V našich slovenských dejinách by sme mohli vyčleniť minimálne dve obdobia, v ktorých sme sa pokúsili Rómov "vyhladiť". Ak nerátame obdobie osvietenského absolutizmu, kde sa v rámci tereziánskych a jozefínskych reforiem uskutočnil prvý pokus o asimiláciu Rómov, prvú fázu genocídy Cigánov na Slovensku predstavuje tzv. slovenský štát. Už v roku 1938, ešte pred vyjdením norimberských zákonov, bez nátlaku fašistického Nemecka, boli vydané nariadenia, ktoré sa zaoberali perzekúciami a obmedzovaním osobnej slobody Rómov a Židov. Druhú fázu rozbehol povojnový režim po roku 1945 a totalitný po roku 1948. Ten druhý sa svojou asimilačnou politikou asi najviac podpísal na duchovnom úpadku a sociálnej odkázanosti Rómov. Tým, že im bolo zrušené kočovanie, že boli zrušené živnosti, odobrali sa im licecncie na prevádzanie rôznych činností a remesiel a tým prostriedky obživy. Tým, že neboli uznaní za národnostnú menšinu, nemali šancu vzdelávať sa v rómštine, boli odsúdení na osobitné školy a nemožnosť ďalšieho vzdelávania, čo v konečnom dôsledku viedlo k intelektuálnej genocíde Cigánov.

Cigánska duša si však napriek všetkým týmto hrôzam zachovala istú celistvosť. Celistvosť, ktorá jej dáva možnosťpobývať vo svete, ktorí sme my gadžovia zo svojho života vylúčili, vo svete, v ktorom neplatí logika a ktorý je cudzí upachtenej a nudnej racionalite moderného sveta. Je to svet fantázie, mágie, tajomných rituálov, predvídania budúcnosti. " Presnosť ich vešteckých schopností je legendárna. Zdá se, že títo ľudia sa rodia so "zrakom", t.j. schopnosťou nahliadať minulosť, prítomnosť a budúcnosť s pomocou tých najjednoduchších nástrojov."

Cigánske náboženstvo

Hovorí sa, že Róm ide do kostola počas svojho života iba dvakrát a obidva razy ho nesú. Raz keď ho nesú na krst a potom, keď ho pochovávajú. Tento výrok, zrejme má niečo do seba. Na čom sa zakladá a nakoľko je pravdivý, prečo majú Rómovia vlažný vzťah k náboženstvu a cirkvi sme už čiastočne vysvetlili.Čo sa však dialo s ich vierou od ich odchodu z Indie až po dnes? Podľa niektorých teórií Cigáni počas svojej emigrácie z Indie stratili svoje náboženstvo, pretože ich na odchode nesprevádzali brahmáni, kasta kňazov určených k pestovaniu náboženstva a duševnej starostlivosti. Zaujímavé je, že veľmi podobným osudom utečencov a vyhnancov postihnutí Židia si svojich rabínov brali so sebou. Rómom asi preto ostala len "znôška" animistických respektíve démonistických predstáv. Cigánske náboženstvo by sme mohli nazvať unisynkretizmus. Znamená to že v súvislosti s indickým pôvodom, si mohli do Európy doniesť niečo z východných náboženských predstáv. Väčšinou sa však prispôsobovali a vyznávali nábožensvto majoritnej spoločnosti. Vo Veľkej Británii sa Rómovia pokladajú za rímskych katolíkov, v Estónsku sú luteránmi, v Rusku sú pravoslávni. Dokonca v Bulharsku sú Cigáni aj mohamedánmi. Hovorí sa, že sa prispôsobovali kvôli tomu, že nechceli vyvolávať averziu voči sebe ešte aj odmietaním náboženských tradícií národa, v ktorého krajine žili. Mnohé pramene hovoria, že to robili z vypočítavosti, aby sa zapáčili a" aby mohli čo najviac preniknúť k majetku poctivých kresťanov". Podľa Evy Davidovej aj katolícke cirkevné sviatky prijali len formálne a slávia ich po svojom - hedonisticky - jedlom, pitím a tancom. Náboženstvo Cigánov podľa nej obsahuje prírodnoanimistické prvky. U Cigánov žijúcich na našom území (myslí sa stredná Európa) ide o "synkretický komplex z kresťanstva prijatých predstáv a zbytkov ich pôvodnej viery založenej na prírodno animistickom základe." V cigánskom duchovnom svete sa však zachovali aj pôvodné legendy a mýty. Mnohé z nich rozprávajú o kočovnom živote Cigánov. Jedna z legiend vysvetľuje, prečo musia neustále kočovať. Kedysi dávno vraj od seba odohnali Jozefa, Pannu Máriu a Ježiška - v čase keď Svätá rodina utekala do Egypta. Iná legenda tvrdí, že kočujú preto, lebo klince ktorými bol pribitý na kríž Ježiš vyrobil cigánsky kováč. Opačný význam má legenda o cigánskom chlapcovi, ktorý keď videl velikánsky klinec v Ježišových nohách, bol taký dojatý, že ho musel ukradnúť. Pre tento milosrdný čin vraj Cigáni môžu kradnúť drobnosti bez toho, aby boli trestaní. Existuje legenda o svätej Sáre, ktorá z potápajúcej sa lode zachránila tri sväté Márie. Legenda hovorí, že je pochovaná v Provence a na jej počesť sa 25. mája každý rok koná cigánska púť. U olašských Cigánov sa zasa zachoval mýtus o nebi, ktoré stojí na stĺpoch ohraničené na oboch stranách vysokým múrom. Keď slnko po celodennej púti dôjde k tomuto múru nemôže ísť ďalej, a preto zhasne a nastane tma.. Mesiac mali vraj starí Cigáni radšej ako slnko. Ešte dnes sa vraj na prelome starého a nového roku pozerajú do mesiaca a podľa obrazov v ňom veštia aký bude rok, šťastný alebo nešťastný. Boh sa po cigánsky nazýva o del, o devel alebo o dyl. Cigáni majú k Bohu veľmi priateľský takmer rodinný pomer a nevedia čo je strach z boha. Boja sa vraj len diablov ktorým hovoria o beng. O Bohu hovoria len v zdrobnelinách deloro božíčku.O to viac sa boja mulov - duchov mŕtvych, ktorí číhajú, hlavne keď niekto zomrie. K smrti a odháňaniu duchov mŕtvych sa u Cigánov viaže veľké množstvo magických úkonov. Cigáni veria, že pokiaľ nie je telo spálené, je duša zomrelého pripútaná k zemi.(tento rituál pravdepodobne má tiež korene v ich indickej vlasti). Aj dnes sa pri kremácii spaľuje majetok zosnulého - hudobné nástroje, porcelánový a kovový riad, posteľné prádlo. V minulosti sa spaľoval dokonca aj jeho voz. Takmer vo všetkých rómskych spoločenstvách pretrváva dodnes viera v duchov zomrelých.. Podstatou tohto rituálu (môže to byť pozostatok kultu mŕtvych a prírodného animizmu) je presvedčenie, že človek po smrti celkom nezomrel, ale že smrť len doňho vstúpila. Preto je potrebné "vartovať". Rituál trvá tri dni . Po celý tento čas pozostalí bdejú pri mŕtvom, vystrieda sa tu celá komunita, priatelia, nepriatelia, dlžníci. Niektorí Cigáni vraj, keď sú s mŕtvym sami, pošepkajú mu do ucha odkaz pre dávno mŕtvych príbuzných. V dome, kde je vystretý mŕtvy sa nesmie variť. Cez deň sú pri ňom prevažne ženy, večer a v noci muži, rozprávajú sa historky rozprávky, dávajú sa hádanky, je sa, pije sa, ale nesmie sa štrngať pohármi, hrajú sa všelijaké hry, uzatvárajú sa stávky napr. kto o polnoci donesie z cintorína kríž.

Samotní Cigáni tento rituál vykladajú tak, že aj Krista tri dni strážili,že treba vartovať, aby bolo veselo, a aby mŕtvemu mačka nevyškriabala oči, aby mŕtvy nevstal a neodišiel, ale aj ako potrebu zomrelého byť pred pohrebom s rodinou, vo veselej spoločnosti. Až po pohrebe vraj duša mŕtveho odíde spolu s telom. Cigáni tiež veria, že mŕtvy sa po pohrebe vracia, že s ním možno hovoriť, ale ho aj vypudiť, fackou alebo zapnutím svetla., ohňom. Mŕtvy- mulo (znamená aj mŕtve telo ale aj ducha mŕtveho) - sa môže vracať a škodiť, preto mu treba dať do rakvy celý jeho majetok. Mŕtvy sa môže premeniť na zviera a túlať sa lesmi. Cigáni veria, že pre mŕtveho si prichádza niekto z dávnejšie zosnulých členov rodiny a tento si ho aj odvádza na druhý svet. Preto sú všetky praktiky počas vartovania zamerané na uspokojenie jeho potrieb na udobrenie si mŕtveho. Zmyslom tohto rituálu je podľa Mileny Hubschmannovej a Arne Manna ochrana komunity pred zlom, ktoré môže mŕtvy spôsobiť. Všetky jeho veci sa majú dať do truhly alebo zakopať do zeme alebo spáliť. Keď človek umrel je treba zakryť zrkadlo, lebo by sa v ňom mŕtvy mohol ukázať. Ak sa v zrkadle predsa len ukáže, treba zrkadlo rozbiť. V zrkadle sa môže nebožtík ukazovať aj vtedy, keď sa za tri dni príde rozlúčiť. Prítomnosť mula sa zisťuje rôznymi spôsobmi- na stôl sa pripraví lavór s vodou a uterák a keď je ráno použitý, mulo bol strašiť. Alebo sa nasype na zem popol a keď sú v ňom stopy, tak je to zlé znamenie. Ak má niekto odrazu na tele modrinu, tak sa ho v noci mulo dotkol.. Aby mulo nechodil tak sa na poludnie alebo o pol noci vysype cesta z cintorína do domu makom, alebo sypú mak spolu s hlinou už pri pochovávaní do hrobu.

(V osadách na východnom Slovensku je bežné, že sa tam voda použije viackrát. Najprv sa v nej umyjú vlasy, potom sa v nej umyjú deti, potom sa v nej umyje riad, potom topánky a potom sa tá voda vyleje. Nie je to z nášho hľadiska hygienické a nesúvisí to ani s ekológiou, skôr s neexistenciou vodného zdroja, vodovodu alebo studne. Je takmer isté, že vodovody v rómskych osadách na Slovensku väčšinou nie sú. Je to skôr o šetrení a uctení si vody. Súvisí to asi aj s večným kočovaním, kde zrejme medzi dvoma zastávkami, bolo treba vodou šetriť.) Tá voda, v ktorej ale Cigáni umývali mŕtveho sa musí vyliať. Ak sa postup nedodrží mulo môže škodiť. Keď sa nedávno v jednej osade na východe obesil z nešťastnej lásky mladý Cigáň, tak sa vraj stali neuveriteľné veci. Časť závesu v tej izbe, kde býval, sa ocitla na druhej strane zvonka, napriek tomu, že to okno sa neotváralo, lebo bolo zaklincované. Na druhý deň po pohrebe sa vraj sám od seba zapol televízor, bez toho aby pri ňom niekto bol. Je pravda, že elektrina je tam amatérsky napojená a vypadáva každú chvíľu, ale televízor sa zapol, nie vypol Súčasťou rituálov spojených s duchmi mŕtvych je aj vyhadzovanie zbytkov jedál. Zbytky treba vyhodiť preto lebo ich vraj očuchávajú duchovia mŕtvych a do toho, kto by ich zjedol sa môže dostať choroba s smrť. V románe Jolany Foldesovej Zlaté náušnice nachádzame veľmi romanticky popísaný cigánsky rituál udobrovania mŕtvych. Dôstojník na úteku z väzenia zabije dvoch strážcov. Duchovia týchto mŕţvych ho sprevádzajú a jeho sprievodkyňa Cigánka Lýdia sa ich chce zbaviť. Má pripravené mlieko, bielu niť. Namiešala makové semienka a jadrá planých jabĺk. Chce, aby jej milý chodil dokola pri brehu rieky, rozsýpal semienka a zariekaval duchov a prosil dobré sily, aby mu pomohli doviesť duchov mŕtvych na druhú stranu rieky, do ríše mŕtvych. On tomu celému najprv neverí a odmietne. Lýdia vykonáva magické úkony namiesto neho, pokúša sa zariekať sama. Dôstojník ostane v lese, Lýdia odchádza k rieke. "Odrazu veci začali žiť, stromy sa začali prechádzať, mach na zemi akokeby sa naplnil krvou. Mŕtvi sa krčili v lese plačúc za krásou strateného sveta. Aká odvaha žiť s nimi v nepriateľstve, v hrozbe červeného slnka, pod mlčanlivými hviezdami. Rokliny a úvaly sa šklebili, kohút kikiríkal. Akoby nejaký príval mal zmyť niečo, čo žije. Aké chrabré sú tieto ženy, ktoré vychádzajú v takejto desivej noci, vyzbrojené len hŕstkou semien, aby si naklonili a uzmierili moci hnevu, ktoré vzdychajú v korunách stromov". Tento zážitok ho donúti spolupracovať, odriekať zaklínadlá, rozsýpať semienka, preplávať rieku, upevniť na druhej strane bielu niť, ktorá je bielou cestou, po ktorej sa duchovia mŕtvych dostali na druhý breh a odtiaľ do krajiny mŕtvych

(2.10.2001)
Daniela Kuhnová
(Autorka pracuje v treťom sektore)

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 9543   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (1107)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy