?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Nanomystéria spoločenstva
@ záhadná história     17.7. 11, 07:19

Hermes Trismegistus; wikipedia

Bratislavské ulice nesú spomienky na Napoleonove delostrelecké gule, keltské mincovne a alchymistické dielne.

Jedna z nich mala byť v paláci šľachtica Stefana de Liszty na Uršulínskej ulici. V druhej mal v roku 1537 vyrobiť v jednom z domov pod Michalskou bránou zlatú ružu Paracelsus. Jeho krátky pobyt v meste dnes pripomína pamätná doska na východnej fasáde Primaciálneho paláca. O Lisztym vieme málo: pochádzal z rodiny, ktorá v 17. storočí obchodovala vo Viedni a on sám, pravdepodobne, patril k tým, čo podľahli móde a venovali sa plameňom anthanoru s rovnakou záľubou, ako poľovačke a zimným bálom. 

V okolí bývalého kráľovského mesta Kremnica sú dodnes zlaté bane. V poviedke dnes už zabudnutého autora z minulého storočia sa píše, že Kremničania sa chválili milostnými vzťahmi s podzemnými bytosťami, ktoré ich za ľudskú lásku vyplácali zlatom, zrodeným hlboko pod hradom Sv. Kataríny. 
 
Tieto príbehy nás upozorňujú, že teória vnútornej transmutácie je často pokusom o intelektualizáciu túžby po bohatstve. Spojenie boja o oheň, zlato s vnútornou spásou nesie všetky prvky aristeie, ktorá prinášala gréckym hrdinom nesmrteľnosť. 
Je dôležité položiť si otázku, prečo sa premenné vedy nezachovali v kolektívnom myslení ako súbor duchovných cvičení, ale ako demiurgický pokus o výrobu zlata. 

Je pritom zjavné, že súčasnej dobe chýba ezoterická doktrína, ktorej varianty vždy sprevádzali exoterické reprezentácie. Táto intelektuálna dichotómia dnes predstavuje výraznejšie nebezpečenstvo, ako si uvedomujeme. 
Ezoterický rozmer sveta je našou cestou k prežívaniu metafory existencie. Nie k utvrdzovaniu ega, zraneného vonkajším svetom, vedou, výsmechom. Ale k láskavému pôsobeniu k nášmu okoliu, ku všetkým živým a neživým, viditeľným a neviditeľným. 

Netreba ale podceňovať klasické vedy. Poznanie a pozorovanie ich prinieslo v mnohých oblastiach neviditeľného sveta veľmi ďaleko. Zrejme až príliš, keď si uvedomíme, aký rozdiel je medzi bergeracovským hviezdnym prachom na plášti a nanotechnologickým prachom vyvinutým na odpočúvanie. Fakt, že tieto objavy sa nám nezdajú dostatočne artikulované ešte neznamená, že počas týchto procesov nedochádza k vzniku nanomystických zážitkov a poznania. 

Hermetické vedy patrili vo svojom najlepšom výraze k aristokratickým formám poznania, pokory a zbožnosti. Snažili sa stavať ochrannú hrádzu medzi vonkajším svetom, považovaným za nositeľa úpadku a vnútrom operátora - zárodkom obnovy. Do veľkej miery ide o predstavu scestnú. 

Vonkajší svet je vystavený predovšetkým pôsobeniu ľudí a naša láska k renesančným fasádam, kanonizovanému jazyku by nás nemala vzďaľovať od poznania premien v spoločnosti. Hermetické vedy nie sú psychologickou liturgiou na oslavu vlastného ega, zmietaného obrazmi Gašpara noci, ktorý sa plazí s Ravelovym Scarbom po Kapitulskej ulici v Dijone, Bratislave, Prahe. 

Tradícia a Poznanie, tradícia poznania a poznanie tradície sú trinitárnym konceptom, v ktorom sa pohybuje ľudská duša od čias, ako Jung pomenoval starý proces individuácie. V ňom môžeme byť zrodenými v purpure, artifexom monstrorum, diamantom vybrúseným rabínom v Antverpách, panenskou vežou na Devínskom hrade. 

Otázka vôle je kľúčová. Pri pohľade na stalaktity jaskýň v slovenskom Rudohorí, kde sa medzi kultovými kresbami pozerali ľudia na prvú smrť- vnútornú aj vonkajšiu premenu, ostáva nezodpovedaná. 
Rovnako, pri pohľade do svojho vnútra vidíme najskôr stalaktity visiace v našich počmáraných zákutiach, nerozbitné prometheovým darom, prístupné aj bez sprievodcu. A vidíme, ako sa aj v nás napája Léthe, ako blčíme na hraniciach desivého poznania o nesmrteľnosti. 

Lebo čo iné je tradícia, ako naše poznanie večnosti. Čím iným je poznanie, ako uznaním večnosti tradície a čím ostatným je večnosť, ako poznaním tradície. 

Hermetické vedy nie sú intelektuálnou vakcínou proti vírusu úpadku. Ani kadidlom, ktorým Huysmans posväcoval svoju poéziu katolíckej dekadencie. 
Hermetickými vedami sme my, v prežívaní ľudského spoločenstva, jeho slabostí, jeho hroziacej zatratenosti, nedôstojnosti, ale predovšetkým jeho schopnosti niesť v sebe napriek tôňam s Najádami Stvoriteľovu Iskru poznania záhrad sveta a sadov nášho vnútra. 

Text vyšiel v revue http://clovektradice.cz/revue_clovek_tradice


Michal Havran ml.

Zdroj: http://www.jetotak.sk/poetica-hermetica/nanomysteria-spolocenstva

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 18099   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (1484)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy