?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Pascalova stávka – v čom sa Blaise zmýlil?
@ eseje     10.4. 11, 16:56

Pre pútnikov poslal Marian

Každý priemerne sčítaný človek so záujmom o náboženstvo či ateizmus už aspoň raz v živote narazil na „Pascalovu stávku“, ktorá sa už niečo cez tri storočia používa ako argument v prospech viery. Pripomeňme si aspoň stručne jej znenie. Blaise Pascal, významný matematik a veriaci kresťan, začína svoju stávku najskôr tvrdením, že Boh je nepoznateľný, nepochopiteľný a preto aj prakticky nedokázateľný:

„Ak je Boh, je nekonečne nepochopiteľný, pretože keďže nemá ani častí ani hraníc, nie je ako my. Nie sme teda schopní vedieť, ani aký je, ani či je.”

Potiaľto je všetko v úplnom poriadku, s týmto tvrdením sa zhodne aj každý rozumný ateista či agnostik. Pristúpme však k samotnej stávke:

„Ak Boh neexistuje, nestratím nič, ak budem v neho veriť; zatiaľ čo ak existuje, stratím všetko, ak v neho nebudem veriť”.

Podľa Pascala je teda nanajvýš rozumné v existenciu Boha veriť, pretože tým človek nič neriskuje, nič nestráca a môže všetko získať. Na prvý pohľad jasné ako facka, každý rozumne uvažujúci človek sa predsa na základe tejto jednoduchej úvahy musí rozhodnúť  pre vieru.  Alebo snáď nie? Toto by samozrejme platilo, pokiaľ by Pascalove premisy sami o sebe boli preukázateľne platné. Skúsme si teda jeho tvrdenia rozmeniť na drobné.

„Ak Boh neexistuje, nestratím nič, ak budem v neho veriť;“ 

Naozaj? Takže Bohu netreba nič obetovať? Netreba dodržiavať prísne morálne zásady, netreba sa zriekať hmotného bohatstva? Netreba dodržiavať pôst, celibát či nanajvýš obmedzený a stredovekou morálkou zmrzačený sexuálny život? Netreba platiť cirkevné desiatky, a celé hodiny, dni a týždne stráviť rozličnými modlitbami, meditáciami, náboženskými úkonmi a rituálmi? Koniec koncov, tak kresťanstvo ako aj iné náboženstvá vždy rady zdôrazňovali hodnotu asketizmu, dokonca až sebatrýznenia a flagelantstva. Stačí si spomenúť na rôzne legendy o živote svätých. Navyše náboženská viera bola tak v minulosti ako aj dnes častou príčinou konfliktov, a to nielen medzi národmi, ale aj medzi jednotlivými obcami v rámci jedného národa, ba dokonca aj medzi jednotlivými členmi rodín. Možno menej zrejmé je to, že ak je človek v nejakej viere vychovávaný už odmalička, často padá za obeť aj kritické myslenie. Už prvá Pascalova premisa je omyl, z čoho ho bez problémov usvedčia aj jeho kresťanskí súverci. Svojej viere musí človek obetovať veľa, ak ju teda aj naozaj berie vážne.

Poďme však ďalej:

„zatiaľ čo ak existuje, stratím všetko, ak v neho nebudem veriť”.

Skúsme si pripomenúť Pascalovu úvahu z počiatku tohto článku. Boh je nepoznateľný, nedokážeme o ňom s určitosťou nič povedať, ani to či existuje. Tu vlastne Pascal efektívne vylučuje akékoľvek premisy ohľadom Boha. V celej svojej stávke však stavia práve na takýchto nepreukázateľných premisách. V prvej časti len na jednej – Bohu netreba nič obetovať – v druhej časti je to celá séria premís.

Za prvé, je to predpoklad, že uvažovaný Boh považuje za nanajvýš dôležité, či v Neho niekto verí alebo nie. Na tomto základe potom jednotlivých ľudí odmeňuje alebo trestá, a to dokonca buď večnou blaženosťou, alebo naopak nikdy nekončiacim utrpením. Neviem ako čitateľ, ale ja naozaj nevidím dôvod, prečo by tá úžasná Inteligencia, ktorá hypoteticky stojí za naším obrovským a nesmierne komplexným univerzom – a ešte komplexnejším životom – prečo by toto úžasné Vedomie mnohonásobne nadradené ľudskému prepadávalo práve takejto malichernosti a ukrutnosti. Tí najväčší ľudskí duchovia boli mierumilovní, akákoľvek zbytočná krutosť im bola vzdialená. Prečo o Bohu predpokladať, že má vlastnosti priemerného, ba dokonca duchom malého človeka?

Pripusťme však aspoň na chvíľu, že vyššie uvedené platí, a viera či neviera naozaj rozhoduje o večnej odmene či večnom zatratení. Logicky sa natíska otázka: Ktorá viera? Pascal automaticky počíta s kresťanským Bohom, ale vo svetle jeho prvotného vyhlásenia v skutočnosti nevieme, ktorá viera je tá pravá. Ak by sme aj ignorovali drobné sektárske rozdiely medzi jednotlivými denomináciami svetových náboženstiev, stále tu máme niekoľko základných možností výberu, a každá z nich nesie so sebou riziko omylu a následného zatratenia. Podľa židov je modloslužba ťažký hriech proti Bohu, a zbožštenie človeka Ježiša je z ich pohľadu celkom jednoznačne modloslužbou. To teda prinesie skôr trest, ako odmenu. Kresťania zase veria, že cesta ku spáse vedie jedine cez Ježiša, čokoľvek iné je cesta do zatratenia. Podobne muslimovia veria, že oni jediní vstúpia do raja, vyznavači iných náboženstiev majú skrátka smolu. Buddhisti síce neveria na večné nebo či peklo, ale v ich poňatí je peklom už samotná pozemská existencia. A z tej sa vďaka kolobehu znovuzrodení  len tak ľahko nevymaníme. Jediná cesta vedie cez Buddhovu osemdielnu cestu k osvieteniu a konečnému oslobodeniu z utrpenia. Skrátka a dobre, ak vezmeme do úvahy všetky nám známe vyznania, alebo hoci len tie najdôležitejšie svetové náboženstvá, stále nám vychádza, že všetci sme potenciálne zatratení – či už veríme v niečo vyššie, alebo nie.

Nakoniec prichádzame k tretiemu predpokladu: Že Boh buď nedokáže rozoznať úprimnosť niečej viery, alebo je mu to jedno. Človek buď naozaj verí, alebo vieru len predstiera. Lenže veriť len preto, aby som si zachránil kožu, alebo dokonca aby som získal večnú odmenu, to nie je viera ale len pretvárka a obyčajný oportunizmus. Naozaj si myslíme, že Veľký Architekt vesmíru, všadeprítomná a vševedúca Myseľ nedokáže rozoznať skutočné presvedčenie od predstieraného – alebo ešte horšie –  že je mu to jedno?
Aby sme mohli Pascalovu stávku brať vážne, musela by stáť na preukázateľných predpokladoch. Jej predpoklady sú však nielen nepreukázateľné, ale aj vrcholne nelogické. Chce sa priam povedať, nehodné matematického génia jej autora. Možno mal len slabú chvíľku, ktohovie...

Dovoľte mi uzavrieť túto malú úvahu jedným praktickým návrhom pre ateistov a agnostikov. Až vám nabudúce váš veriaci priateľ položí otázku: „Čo ak sa mýliš?“ – neostaňte ticho a nekrčte rozpačito plecami. Teraz už viete, čo mu môžete odpovedať.

Marián Mach,  10. 4. 11

P. S. Ďakujem nicku negev, že ma inšpiroval k napísaniu tohto článku.
 

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (148) / napíš poznámku

aktuálne diskusie:
Prečo je to tak?Razielx15.Apr:05:27
vieraNorthy11.Apr:00:41

čitateľov: 17557   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (1484)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy