?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Mayológ Milan Kováč: Objavy v pralese vyrážajú dych
@ záhadná história     6.3. 11, 05:06

Vedie výpravu, ktorá v džungli odkrýva ruiny a prepisuje dejiny starých Mayov. Keď Indiánom pomohol zachrániť život, prijali ho medzi seba a dali mu meno. Mayológ MILAN KOVÁČ sa ani nebude čudovať, ak sa raz objavy Slovákov dostanú na oficiálne bankovky Guatemaly.

Zakladateľ slovenskej mayológie riadi v Guatemale vykopávky, ktorých výsledky nám zahraničie závidí. Aj vám to pripomína splnený sen?
 

Áno, ale nespadlo to z neba. Kultúru Mayov som dlhé roky študoval a potom prednášal. Neskôr sme s vedením Slovenského archeologického a historického inštitútu – SAHI – tento výskum systematicky pripravovali.

Je to významná lokalita?

Kolega z Brna, keď sa dozvedel, kde sme dostali licenciu vyhlásil: to je ako keby ste v Egypte dostali Sakkáru! Uaxactún je druhou najvýznamnejšou lokalitou mayológov po Tikale a pre Guatemalu je dôležitou súčasťou národnej identity. Tam objavy archeológov dávajú do pasov a na bankovky. Na jednej strane sú nám vďační, na druhej nás nenávidia ako cudzincov. Len si predstavte, že by k nám prišli Američania, kopali na Devíne a poučovali nás, ako to tu chodilo v dávnych časoch.

Ako ste sa v Guatemale presadili?

SAHI založil a financuje podnikateľ Zoroslav Kollár. Tak ako mal niekto z bohatších ľudí v detstve futbalový sen a dnes sponzoruje futbalové mužstvo, on má ušľachtilú záľubu v starých civilizáciách, ktorých vykopávky sa rozhodol financovať.

Prečo práve Uaxactún?

Významných vykopávok má SAHI na konte viac, ale konkrétne túto nám guatemalská strana pririekla ako odškodné namiesto inej lokality, kde nás s licenciou predbehli Američania. Asi si mysleli: veľa tu toho nie je, ale keď chcete, aspoň budete na slávnom mieste, hoci je už prekopané. Lenže to netušili, koľko tam toho nájdeme.

Skúste menovať. 

Astronomické observatórium, omnoho väčšie a komplexnejšie ako slávna skupina E známa z kníh a učebníc. Odkryli sme nové stély s nápismi, oltáre a pravdepodobne dve najväčšie mayské masky na svete, z ktorých každá má takmer sto metrov štvorcových. Hlbšie v džungli sme objavili predtým neznáme mayské mesto s hradbami, aj ďalšie mestá a pyramídy. Zahraniční odborníci v súvislosti s výskumom hovoria o znovuobjavení Uaxactúnu. V slávnom meste, pokladanom po storočí vykopávok za uzavretú záležitosť, nachádzame objavy, ktoré doslova vyrážajú dych a prepisujú jeho dejiny. Američania tvrdia, že ak by podobný výskum viedli oni, boli by neustále v National Geographic a CNN.

V zámorí, na rozdiel od Slovenska, sú starí Mayovia asi väčšou módou.

Američania sú patrioti a Mayovia boli najvyspelejšou kultúrou amerického kontinentu. V Spojených štátoch vychádza ohromné množstvo kníh o Mayoch, deti sa o nich učia odmalička na dejepise, tak ako u nás o starovekom Grécku. Venujú sa im celé veľké pracoviská na špičkových univerzitách.

Napriek tomu, pre nás je to kultúra vzdialená v čase aj priestore. Čo k nej priviedlo vás?

To by som musel začať niekde v detstve. Samozrejme, ako všetky deti mojej generácie sme sa hrali hlavne na Indiánov. Utekali sme do nádherného sveta pravých ľudí a každú krivdu v duchu riešili cez optiku statočných červených gentlemanov. Zvláštne, že už ako deti sme založili indiánsky kmeň, ktorý mal vlastný názov, tajné miesta aj písmo. Napriek móde severoamerických kmeňov, ten náš bol juhoamerický a ja som bol, samozrejme, jeho náčelníkom (smiech). Možno som si kúsok tohto sveta z detstva odniesol so sebou aj ďalej.

Čo bolo ďalej?

Ako tínedžer som si dopisoval s jedným mexickým básnikom. Posielal mi knihy, časopisy o kultúre a dejinách Mexika a Indiánov, aj jeho krásne verše, ktoré som sa pokúšal prekladať. Ich kultúra ma fascinovala a začal som sa amatérsky učiť španielsky. Komunistický režim mi neumožnil študovať na univerzite, preto som sa pretĺkal pár rokov ako pomocný robotník. Hneď po nežnej revolúcii som na univerzite začal študovať filozofiu a históriu. A potom sa objavil profesor Ján Komorovský, ktorý založil nový odbor, o akom sme predtým netušili - religionistiku.

Čo všetko táto disciplína zahŕňa?

Na rozdiel od poňatia religionistiky, ktorá študuje bibliu, alebo tri veľké monoteistické náboženstvá, Komorovský chápal tento odbor ako štúdium duchovnosti rôznych kultúr, vrátane prírodných etník. Očarený Komorovského prednáškami, začal som religionistiku študovať. Od začiatku som sa pod jeho vedením špecializoval na Mayov a im príbuzné kultúry. Ešte počas štúdia som sa stal asistentom na odbore, ktorý bol v začiatkoch a pripomínal one man band. Pamätám si dilemu, ktorú som mal ako asistent Komorovského a súčasne študent - akú známku si zapísať za predmet, ktorý som sám seba učil.

Kedy ste sa za Maymi vydali do Strednej Ameriky?

V roku 1994 som zorganizoval prvú slovenskú expedíciu s hlbším záujmom zmapovať staré mayské stavby a mestá. Trvala pol roka a hoci sme boli ešte študenti, brali sme ju veľmi vážne a zodpovedne. Pre budúcnosť odboru to predstavovalo prvú veľkú vzpruhu. Získané množstvo materiálov a kontaktov mi pomáhali posunúť sa ďalej. Medzitým som dlhodobo chodil do Mexika a študoval tam kmeň Lacandóncov.

Oni sú potomkovia starých Mayov?

Áno. V ich kultúre nachádzate nádhernú kontinuitu, čo, samozrejme, neplatí vždy a všade. Zoberte si Slovanov. Ťažko by sme sledovaním dnešných Slovákov chceli niečo dokázať o Veľkej Morave. Lacandónci však majú množstvo nespochybniteľných znakov starej mayskej kultúry. Na mayológii je úžasné, že štúdium minulosti odpovedá na otázky prítomnosti a štúdium prítomnosti odpovedá na otázky minulosti.

Ako je to možné? Civilizáciu Mayov predsa ukončil záhadný kolaps. 

Lenže Mayovia skolabovali v jednom konkrétnom priestore a to sú takzvané južné nížiny, predovšetkým v Guatemale. Po kolapse ich kultúra ožila v takzvaných severných nížinách, čo je najmä dnešný Yucatán. Nastal nový rozmach, chytila druhý dych. Aj po tom, čo si ich podmanili Španieli, mnohé mayské komunity prežívali izolované v pralese a Španieli ich dobýjali len pozvoľna - posledné mayské mesto Tayasal padlo až v roku 1697. Teda ešte stopäťdesiat rokov po dobytí Mayov existovali v pralese ukryté mestá – v tieni džungle žiarili veľké pyramídy a knihy sa tam písali mayskými hieroglyfmi.

Čo bolo ďalej?

Po tom, čo Španieli aj posledné mestá objavili a dobyli, niektoré komunity Mayov sa posunuli hlbšie do pralesa. Nežili v mestách, ani nestavali pyramídy. V kultúre si však udržali takmer všetko ako predtým. Tými najkonzervatívnejšími z nich sú práve Lacandónci.

Ako to, že dodnes prežili?

Pokračovanie: http://veda.sme.sk/c/5785617/mayolog-milan-kovac-objavy-v-pralese-vyrazaju-dych.html

Miloš Krekovič


Súvisiaci článok: http://www.putnici.sk/news/8972

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (7) / napíš poznámku

aktuálne diskusie:
mám tam synaelem13.Mar:07:35

čitateľov: 19410   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (1484)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy