?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Duchovný itinerár Košíc časť štvrtá / MYSTÉRIUM KOŠICKÉHO DÓMU
@ duchovno -> duchovný itinerár Košic     11.3. 04, 05:38

Kresťanské chrámy, predovšetkým v období honby za relikviami zvyšujúcimi náboženskú prestíž sakrálneho miesta spravidla deponovali pamiatky alebo ostatky svätcov, ktorým boli zasvätené. V prípade Košíc bol prvý farský kostol spomínaný roku 1230 zasvätený svätému Mikulášovi, dóm, pôvodne koncipovaný ako jednoloďový gotický chrám na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 13. storočia zase Alžbete, dcére Ondreja II., vyhlásenej za svätú 26.mája 1235. Toto patrocínium je zase previazané s účinkovaním rádových rytierov a to nielen preto, že horlivá, zanietená a krásna Alžbeta bola dcérou jedného z urodzených účastníkov krížovej výpravy, ale aj vdovou po Ľudovítovi IV, ktorý podľahol moru počas ďalšieho križiackeho ťaženia v roku 1227. V Košiciach jej relikvie však nenájdeme, keď ju pápež Gregor IX. celebroval ako svätú, boli jej ostatky prenesené do kostola sv. Alžbety v Marburgu, kde zostali ako objekt nadšených ľudových pútí až do roku 1539, kedy ich luteránsky kazateľ Filip z Hesse odviezol na neznáme miesto. Podobná situácie je aj v prípade mýrskeho biskupa Mikuláša, žijúceho v 4. storočí, o ktorého živote – hoci patrí medzi najviac uctievaných svätcov východnej a západnej cirkvi – vieme toho iba pramálo. Jeho sídlo v Mýre vo vtedajšej Lýkii je dnešná Mugla v juhozápadnom Turecku. Pokusy stotožniť ho s jedným z cirkevných otcov na Nicejskom koncile (325), ktorý bol predtým za Diokleciánovho prenasledovania vo väzení, stroskotali pre nedostatok dôkazov. Nemožno však pochybovať o starobylosti jeho kultu, ktorý sa na východe datuje od 6. storočia, v našich končinách ho podporoval spísaním životopisu vierozvestca Metod a v Európe sa všeobecne rozšíril v 10. storočí. Keď však Mýru obsadili moslimovia, Mikulášove pozostatky v roku 1087 previezli do Bari, kde žilo veľa gréckych prisťahovalcov. Tam tiež postavili nový kostol, aby ich mali kam uložiť a pápež Urban II., zvolávajúci roku 1095 koncil do Bari sa zúčastnil na jeho posviacke.

Aj keď sa Košice nemohli pochváliť ochranou ostatkov sv. Mikuláša a sv. Alžbety Uhorskej (1207-1231), ich sláva ako pútnického miesta narástla po získaní relikviára s uchovanou Kristovou krvou. Cieľom často dlhej, namáhavej a nezriedka i nebezpečnej cesty za mystériom kríža a krvi sa tak stával dóm svätej Alžbety, ktorý pod veľkolepou architektúrou ukrýval vzácny interiér, o ktorého bohatosti sa môžeme presvedčiť ešte aj dnes, hoci mnohé pamiatky zničil príslovečný zub času, či padli za obeť ničivým požiarom. Čo však dodnes najvýraznejšie vymedzuje posvätnosť chrámového priestoru je sústava oltárov zasvätených jednotlivým svätým, pričom spomenieme predovšetkým originálne gotické pamiatky – hlavný oltár sv. Alžbete Uhorskej z rokov 1474-1477, bočné oltáre Navštívenia Panny Márie, sv. Antona Paduánskeho a sv. Anny Metercia z prvej polovice 16. storočia. Pokúsme sa teraz povzniesť nad umelecko-historické kritériá a vstúpiť pod klenby dómu s pokorou pútnika hľadajúceho pokoj a útočisko. Budeme sa približovať k oltáru, predstavujúceho centrum obradov, ale i vlastnej, vnútornej iniciácie, osvetleného mihotavými plamienkami. Oltárne sviece sú v tomto ponímaní iskrami posvätného ohňa a mystického osvietenia.

Oltár tiež evokuje spomienky a zamerania. Je to brána, kontinuita, miesto stretávania s Bohom. Vo chvíľach, kedy dóm navštívime mimo vykonávania omšových obradov, máme pocit súkromia, či toho, že sme osobne svedkami Božej prítomnosti. Je možné, že nám slúži ako miesto individuálnych stretnutí s mystickými silami, ale v skutočnosti je to stred tohto kamenného sveta uzavretého vo svojej posvätnosti pod krížovými klenbami, oblúkmi a opornými stĺpmi pripomínajúcich vybielené kosti ako relikviár nadmernej veľkosti, prístupný všetkým a každému. Oltár je do istej miery zrkadlom, ukazujúcim ako chápeme svojich blížnych, práve tak ako aj miniatúrnym obrazom posvätnej krajiny s jej horami, riekami a rovinami – riadi tok duchovnej energie práve tak, ako pohoria usmerňujú svetlo a vietor, ako rieky nesú pôdu a vlahu, ako roviny umožňujú priestoru expanziu a pohyb.

V skrini hlavného oltára košického dómu nájdeme sochy Panny Márie, sv. Alžbety Starozákonnej a sv. Alžbety Uhorskej. Na oltárnych krídlach sú znázornené tri biblické cykly od troch rozličných autorov. Na otvorených krídlach sú výjavy zo života sv. Alžbety Uhorskej, patrónky chrámu, na zatvorených celkom dvadsaťštyri výjavov pašijového cyklu, adventný cyklus zase obsahuje dvanásť výjavov z Máriinho života. Tento popis korešpondujúci s našimi doterajšími poznatkami umeleckej histórie však nemôže nikdy úplne popísať tajomné mystérium transubstancie, ktorá sa na oltári každodenne odohráva. Oltár v sebe obsahuje omnoho viac ako vieme, ale menej, než potrebujeme, alebo niekedy menej, ako vieme a viac ako potrebujeme. Mení sa, mení sa aj vo svetle sviečok a mení sa aj v prítmí, keď v tichu a polotme chrámovej lode meditujeme.

Oltár je usporiadaním vďačnosti, úcty a spojenia. Je to proces porozumenia a prijímania tajomstva. Spája naše ašpirácie s prítomným okamihom. Oslavuje, motivuje, utešuje, vyzýva, zobrazuje a inšpiruje. Prichádzať ako pútnik do chrámu, pristupovať k oltáru, byť účastný duchovnej obeti znamená niečo ako povedať prosím a ďakujem zároveň. Dôležitosť tohto konania by sa nemali nikdy podceňovať. Nemusíme si ani priveľmi všímať votívne tabuľky poďakovania umiestnené v dóme, aby sme pochopili, že prosba o niečo na tomto mieste vytvára aj priestor pre vyslyšanie. Je to uvedomovanie si vnútornej potreby a súhlas k účasti na mystériu gotickej katedrály. Je to výrazom dôvery, ak vnútorne prinášanú obeť vnímame ako vďačnosť a zároveň aj túžbu. Prosba nás stavia do pozície nadviazania posvätného vzťahu, zmierňuje pocit našej osamelosti a dáva nám poznanie vlastnej zodpovednosti v rámci vzťahu – to všetko nie je nič iné ako obeť. Keď ju totiž prinášame, sme si vedomí prítomnej chvíle a toho, ako splýva minulosť s budúcnosťou. Bytostne sa dotýkame vlastnej kontinuity, ukazujeme to najlepšie, čo v nás jestvuje, napĺňame svoje obetovanie láskou, čím vytvárame vlastné posolstvo mystériu grálu, mystériu Kríža a Krvi, stopu, akú nemožno vidieť na kamennej dlažbe dómu, ale predsa len duchovne jasne čitateľnú.

Dr. Miloš Jesenský

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (10) / napíš poznámku

aktuálne diskusie:
veštenieslabejka13.Mar:06:02
mysteriumtanah11.Mar:08:58

čitateľov: 2167   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (1464)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy