?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Duchovný itinerár Košíc / časť druhá
@ duchovno -> duchovný itinerár Košic     10.12. 03, 08:48

Svätý grál v Košiciach ?

"Žywuot nass nicz gineho nenni nežby ustawične putovani z gedneg psoti do druheg", posťažoval sa v roku 1631 v dobovom jazyku autor rukopisu "Conciones Petri Trnovicensis" v snahe vyjadriť myšlienku, že všetci sme tak trochu pútnikmi a všetci podnikáme na ceste životom viac alebo menej nebezpečnú misiu.

Tento výrok z traktátu by však mohol ilustrovať skutočnosť, že aj putovanie do Košíc nebolo iba súhrnom útrap sprevádzajúcich často dlhú cestu do duchovného centra Slovenska, ale nepriamo poukazuje na cieľ sledovaný zástupom putujúcich, aký môžeme evokovať pri pohľade na fascinujúcu siluetu Dómu svätej Alžbety aj dnes:
"Katedrála stojí na magickom geste posvätného kríža a svojou prednou časťou smeruje k bodu, v ktorom za rovnodennosti vychádza slnko", dočítame sa u jedného z moderných zasvätencov, hermetického filozofa D.Ž. Bora. "Jej pôdorys zdanlivo znázorňuje postavu človeka s rozopätými rukami.: dve priečne chodby sú ruky, oltár hlava a chrámové predvorie chodidlá. Takto v základoch chrámu spočíva Logos, obraz nebeského človeka na kríži priestoru. Vonkajšie telo katedrály zdobia sochy svätcov a rozmerné reliéfy, medzi ktorými je najčastejší obraz Krista uprostred štyroch evanjelistov alebo ich symbolických zvierat. Časté sú tiež tympanóny s námetom Posledného súdu. Až úplne hore pod strechou sa hemží národ podivných figúrok, sú to bizarné skulptúry, akoby vypožičané "z diablovho šatníka": hadi, draci, komparované bytostim, napoly zvieracie, napoly ľudské, ropuchy a prapodivní škrati s významnými gestami. Ich kamenné telá v podobe chrličov slúžia k odvádzaniu dažďových záplav zo striech, vypľúvajú, zvracajú či močia desivý živel potopy mimo posvätné telo chrámu. Blízkosť zvonov ich spútava mágiou božských zvukov a udržuje v područí. Tieto prazvláštne bytosti, utečené sem a na hlavice stĺpov z temných mystérií staroveku, z iniciačných obradov zabudnutých spoločností a bratstiev, nie sú protivenstvami kapriciózneho ducha, ani obyčajnými spomienkami na čas, kedy bol človek ešte kameňom, rybou, rastlinou, vtákom, či plazom, poukazujú jasne a bezvýhradne k faktu, že gotická katedrála je dedičkou predpotopného poznania a svätyňou tradície."
Aké tajomstvo sa tu skrýva ? Samotná návšteva košického chrámu, obrazová biblia pauperum, bola však iba jedným z kamienkov mozaiky zbožných želaní pútnikov prichádzajúcich a vstupujúcich cez kamenné portály chrámu. Toto stretnutie s božskou emanáciou sprostredkovanou v posvätnom priestore chrámu bolo definované štvoricou axiómov , akými sa riadil itinerár človeka hľadajúceho osobnú cestu k Bohu.
Púť predpokladala často neľahkú cestu, pochod, námahu často na samotnej hranici fyzických síl.
- Putovanie menilo pútnika na cudzinca prakticky všade, kde viedli jeho kroky, Stával sa cudzincom v očiach druhých a cudzím sa mu stávalo aj to, kým bol, pokiaľ sa vydával na cestu. Púť sa tak stávala druhom náročnej duchovnej skúšky.
- Putovanie napĺňalo určité poslanie, dávajúce vyšší zmysel fyzickým i duševným útrapám cesty. Pútnik sa tak stretával s nadprirodzenou mocou sústredenou na jednom mieste, kde bol formou rituálov účastný na posvätných mystériách a skutočnosti, odlišnej od bežnej, každodennej skúsenosti.
- S ohľadom na čas bolo putovanie skutočne privilegovaným obdobím: časom sviatku a oslavovania.
Samotná stredoveká tradícia zdôrazňovala význam cesty, stávajúcej sa alegóriou duchovného hľadania, práve tak ako pokladala za nevyhnutnú fyzickú námahu, iniciačný význam vytrhnutia z každodennej skúsenosti pohodlného života a na čas potrebný k uskutočneniu púte a to dokonca viac, ako na samotné miesto, ku ktorému chcel pútnik dospieť.

To, že práve cesta je základnou zložkou púte, ukazuje aj príklad Košíc ako sakrálneho miesta. Akonáhle pútnik dorazil ku chrámu, nemeškal ani chvíľu, vyspovedal sa, stal sa účastníkom mystéria premenenia, sám pristúpil ku stolu Pána, obišiel dookola oltár a domov odchádzal s osvedčením o vykonanej púti, vydaným správcom farnosti. V miestnom hospici sa spravidla nezdržal viac ako tri dni.
Putovanie naproti tomu trvalo celé týždne, ba aj mesiace a znamenalo kruté odriekanie. Putujúci zápasil práve tak s duševnými útrapami, ako aj s telesnou únavou: jeho nohy boli zraňované, svaly stuhnuté, hlásila sa smäd, hlad i chlad. Čelil mnohým nebezpečiam, pri prechode riek, hôr, ako aj na hradskej ceste, ohrozovali ho lupiči i choroby. A to všetko preto, aby dosiahol odpustenie svojich hriechov i uzdravenie tela.
K najviac prekvapujúcim zisteniam patrí skutočnosť, že putovanie do Košíc sa v stredovekej Európe mimoriadne cenilo z hľadiska duchovného rastu človeka – existuje azda výrečnejšia indícia o tom, že práve toto mesto bolo jedným z prameňov duchovnosti európskej civilizácie? 1. marca 1402 udelil pápež Bonifác IX v prospech dostavby chrámu svätej Alžbety odpustky všetkým pútnikom, ktorí ho na sviatok Filipa a Jakuba (1. Mája) alebo tri dni na to so zbožným úmyslom navštívia, ako keby navštívili kostol svätého Marka v Benátkach, či Porciunkulu pri Assisi.

A to nie je náhoda. Dávnoveká história Košíc je totiž spojená s dejinami rádu svätého Jána Jeruzalemského, ktorý je najstarším rytierskym rádom na svete a tretím najstarším náboženským rádom v kresťanskom svete. Ako miniatúrny štát existuje aj v súčasnosti a predstavuje finále mimoriadnej epopeje rozohranej ešte na pozadí križiackych výprav v jeruzalemskom špitáli, kde si jeho zakladatelia vytýčili za svoj cieľ „starať sa o našich pánov – chudobných a chorých“. Ich sila kulminovala v druhej polovici 12. Storočia v súvislosti s pokračujúcim bojom vo Svätej zemi a so stratou Dávidovho mesta v roku 1187. Rytieri prežili svoju porážku pod hradbami Jeruzalema a neskôr sa usadili na ostrovoch Stredozemného mora, práve tak ako v roku 1216 dorazili do Košíc.

A tu sa dostávame ku vzrušujúcej záhade. Johaniti, práve tak ako aj templári boli strážcami mnohých tajomstiev a ich kláštor na okraji Košíc tvorí významnú epizódu v „tajných dejinách“ východného Slovenska. Stali sa totiž nositeľmi tradície „vzácnej krvi pána Spasiteľa“ (pretiosissimi sanguinis domini redemptoris) , uloženej v bohato zdobenom relikviári. Kláštor, pevnosť a súčasne i hospitál zasvätený Antonovi pustovníkovi vybudovali rytieri na severnom predmestí a o pokladoch, aké skrývali sa dozvedáme síce z kusých, ale pre naše pátranie zásadných dobových záznamov. Tak sa napríklad dozvedáme, ako „bratia hospitála sv. Jána Jeruzalemského“ súdne vymáhali od mesta Košíc nielen „príjmy“ (reditus), ale aj akési predmety (res aliae), odňaté hospitálu sv. Antona. V chrámovom poklade dómu svätej Alžbety sa zase objavujú relikvie prinesené zo Svätej zeme: zemina z Kalvárie, kusy dreva z oboch častí kríža „Spasiteľa celého sveta“, relikvie svätých východnej cirkví, ako boli Mikuláš, Demeter a iní. Najviac zaujímavou zmienkou je však údaj o relikviári s Kristovou krvou, uchovávanou v Košiciach, čo neznamená nič menej ako to, že sa jeden z najposvätnejších predmetov kresťanstva a večná téma rytierskych eposov ,legendárny pohár s Kristovou krvou, svätý grál, mohol nachádzať práve na tomto mieste. Z tohto dôvodu sa stávajú zrejmými slová z buly pápeža Bonifáca IX. O atraktívnosti košických relikvií siahajúcej do dávnych čias (a longis retroactis temporibus) sprevádzanej takým ohlasom, že si posvätnú nádobu s krvou Vykupiteľa prichádzali uctiť dokonca aj „neveriaci“ z Rusi a Valašska. Kult Kristovej krvi dodnes pripomínajú plastiky zdobiace portál chrámu sv. Alžbety, ako aj niekdajšieho kostola svätého Mikuláša, ale aj záznam o tom, ako v roku 1429 mesto získalo územie, nazvané podľa patróna chrámu Jasnov (villa Johannis, Janusfalva, Hansdorf). Košice, preslávené kultom svätej krvi, venovalo o rok nato svojej novozískanej banskej osade oltárny obraz s týmto motívom, podľa ktorého premenovali Janov na Svätú krv (Szentvérképe).

Dr. Miloš Jesenský
Foto: Karol Hatala




pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (2) / napíš poznámku

aktuálne diskusie:
Vyborny prispevokragnar10.Dec:11:44
Díky Katkahaiku10.Dec:11:23

čitateľov: 3046   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (1464)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy