?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Hrozí našej civilizácii kult smrti?
@ eseje     21.2. 08, 08:30

7.
Harry Mulisch v románe Procedura píše: „Mimochodem… vražda? Pokud je člověk, který zabije šimpanze, něco jako vrah, potom platí pro šimpanze, který zabije člověka, totéž - a měl by být potrestán v soudním procesu. V dávno minulých staletích se takové procesy se zvířaty objevily, následovány veřejnými popravami, a vyjadřovaly vlastně více úcty ke zvířatům, než kolik nalezneme dnes. Jenže právě tady sehrává roli onen nepatrný genetický rozdíl: opičí viník totiž nerozumí žalobě ani rozsudku. Takže je možná přece jen nevinen a neschopen vraždit, nýbrž pouze zabíjet - a v takovém případě se s ním snad přece jen smí experimentovat…Tím Victor částečně uchlácholí své svědomí, ač si je dobře vědom skutečnosti, že na základě takovéto logiky by se nejspíš směly provádět pokusy i na hluchoněmých.“ Prečo som sem zrazu dotiahol šimpanzov? Nuž, nechýbalo veľa a v evolučnom virvare mohol byť šimpanz inteligentnejší ako človek. Pretože genetický rozdiel medzi šimpanzom a človekom tvorí len 1,6 %, a to je rozdiel menší než, aký je medzi šimpanzom a orangutanom! Mulisch píše: „V onom miniaturním zlomku tkví možná fakt, že šimpanz neumí mluvit - ale to mohla stejně dobře zapříčinit i stavba jeho jazyka, neboť se ukázalo, že si dokáže osvojit slovní zásobu znakové řeči s tisícovkami slov. Pokud se nesmějí dělat pokusy na lidech, potom na šimpanzích také ne.“

Hoci sa to odporcom potratov a eutanázie nezdá, majú na krku problém oveľa väčší než prívrženci spomínaných dvoch lekárskych zákrokov. Musia totiž uspokojivo, racionálne, presvedčivo odpovedať na otázku, čo je dôkazom toho, že ľudský život je hodnotnejší ako život hociktorého iného živočícha. Pokiaľ tohto nie sú schopní, nemajú právo kvákať o žiadnej posvätnosti.

Hlasy, ktoré sa v súčasnosti tak husto ozývajú z konzervatívneho - teda pravicového a kresťanského tábora - dokazujú len to, že záujem o racionálne argumenty tu nie je. Začínajú sa dokonca objavovať slovné spojenia ako „osvietenské tmárstvo“. Skvelou ukážkou temnoty, do ktorej by fanatici najradšej strhli so sebou celý Západ, je diskusia o tom, či katolícka cirkev mala právo upáliť Galileiho. Vzkriesená otázka trestania, ba popravovania za vedecký - alebo iný ako cirkvou schválený - názor, to hádam ani netreba pripomínať, nemá nič spoločné s Kristovým učením o porozumení a najmä povznesení sa nad svetské šarvátky. Je však obdivuhodné, ako môže z tých istých úst, ktoré drístajú čosi o posvätnosti života, vzísť čo len najmenší náznak súhlasu voči krvavým inkvizičným praktikám? A nie - nezastaví sa to pri tom. Novodobí križiaci - toto slovné spojenie už pomaly prestáva byť iba vtipným prívlastkom - sa už chystajú na vojnu. Hm, vojna. Opäť jedno slovo, ktoré azda nemá s Kristom nič spoločné. Ale prečo vlastne Krista zo všetkého vynímam? Veď či nie on povedal, že neprináša mier, ale meč? Nuž, pre tých, ktorí v jeho slovách nevidia mystické metafory, ale chápu ich doslovne, skutočne prináša meč. Taký, ukutý z kovu, spôsobujúci tržné rany. No a kto iný tu potrebuje ostré meče, ak nie tí, čo sa chystajú na križiacke výpravy?


8.
Na internetovej stránke istej (slovenskej) pravicovo orientovanej organizácie, som sa v rubrike „kultúrna vojna“ - vidno, že ide o stránku mladých nadšencov, ktorí si nemôžu pamätať neblaho vychýrenú maoistickú kultúrnu revolúciu, v dôsledku ktorej bola zničená značná časť kultúrneho bohatstva čínskej civilizácie - dočítal, že ide o to, či židovsko-kresťanské dedičstvo bude naďalej smerodajné pre našu civilizáciu, alebo zvíťazí pudová pseudomorálka smrti. Páni! To je pátos! To si treba prečítať ešte raz. Mladí pravicoví nadšenci - ktorí svojim prokresťanským propagandistickým pätolízačstvom zhadzujú liberálnych, ateistických, racionálne uvažujúcich pravičiarov - poteší návštevníka stránky aj ďalšími perlami. Napríklad: „Kultúrnosť je to, čo človeka odlišuje od zvieraťa“; „Kultúrna vojna je bojom za zachovanie kultúrnosti západného človeka“; „Kresťanstvo je tepelnou izoláciou kapitalizmu i západnej civilizácie a kultúrna vojna je vojnou o dušu Západu“... Tento hnilý propagandistický, a nepochybne aj veľmi militantný, sendvič, môžem ešte okoreniť slovami jezuitského kňaza a lekára Jána Dačoka: „Človek sa nemôže správať ako absolútny pán života a smrti. Musí rešpektovať život každého od okamihu počatia až po prirodzený koniec. Každé reálne uvažovanie o eutanázii je hrou s ohňom. História ukazuje, že aj najmenšie chcené zlo sa zvrhne a vymkne sa človeku z rúk. Je nevyhnutné budovať skutočnú kultúru života.

A čo chcené dobro? Kresťanmi nanucované dobro? Kam viedla cesta dláždená dobrými úmyslami? Aj Hitler to myslel s budúcnosťou nemeckého národa len dobre. Aj Kristove úmysly boli len tie najlepšie - on predsa nevymyslel inkvizíciu. Páči sa mi, keď kňazi kážu o hodnote života a pritom nemusia pod novorodencom, ani pod ochrnutým či smrteľne chorým vymieňať plienky. Páči sa mi, keď hovoria o „kultúre života“, pričom keby bolo do bodky len podľa nich, svet by zaplavili mentálne i telesne postihnutí a dlhodobo umierajúci, trpiaci bolesťami, ktoré si my, zatiaľ zdraví, ani vo sne nevieme predstaviť, by boli vystavení neľudským mukám bez šance na rýchlu úľavu.

Istý holandský vedec sa nechal počuť, že množstvo problémov súčasnej civilizácie pochádza práve z toho, že väčšina ľudí myslením ešte stále zotrváva vo svete spred súčasných objavov kvantovej fyziky o povahe hmoty a vesmíru. Z pohľadu dnešnej fyziky môžu prívlastky civilizačných okruhov - a najmä debaty o tom, ktorá kultúra má proti ktorej inej kultúre navrch - kamsi do, jemne povedané, oblastí s teplejším podnebím. Autor výroku o „židovsko-kresťanskom dedičstve“ si zjavne neuvedomuje, že ak tu nejaká kultúra je zodpovedná za devastáciu planéty v nebývalej miere, tak je to práve táto židovsko-kresťanská - skutočná šíriteľka záhuby a zmaru. Že je prehnané čo tvrdím? Nech sa páči: odkiaľ, z akého kultúrneho prišla industrializácia sveta a utrpenie spôsobené kolonizáciou prírodných a iných národov? Priemyselný rozvoj bol nanútený aj krajinám, ktoré o to nestáli. Dnes sú najväčšími znečisťovateľmi India a Čína - lenže opäť: prostriedky, vďaka ktorým znečisťujú a ničia životné prostredie, boli „porodené“ technologickým pokrokom židovsko-kresťanskej civilizácie. Nazdávam sa, že v súčasnosti si nik nevie celkom presne predstaviť rozsah devastácie sveta, pod ktorý sa už dvetisíc rokov podpisuje agresivita kresťanských národov a štátov. Koniec koncov, ten istý židovsko-kresťanský technický pokrok umožňuje vykonávanie umelých potratov a eutanázie. Takže ak tu niekto chce zachraňovať židovsko-kresťanskú civilizáciu, bude musieť zachrániť aj hodnoty slobodnej vôle a teda aj právo na dôstojný odchod sveta - napríklad aj prostredníctvom asistovanej samovraždy.



9.
Že tí, ktorí spáchajú samovraždu, sa nedostanú do Raja? Čo si s týmto majú počať orientálne civilizácie, pre ktoré samovražda nepredstavuje morálny problém? Napríklad budhistickí mnísi - tibetskí i japonskí - ktorí vďaka poznatkom z jogy ovládajú metódy sebausmrtenia, sú teda pasažieri so vstupenkou do kresťanského pekla? Nie je to absurdné? Odľahčime však tému ďalším citátom z Mulischovej Procedury: „Nikdy jsem nepochopil, jak mohou teologové tvrdit, že v nebi se duše těší ze Šťastného pohledu na Boha. Zatraceně, jak může být člověk šťastný po tom všem, co se na světě v minulosti událo? Nebe je myslitelné pouze jako říše amnézie, tedy jako psychiatrická léčebna.“

Áno, niekto si môže zvoliť dobrovoľný odchod zo sveta nie preto, lebo je nešťastný, alebo mu chýba zmysel života, ale naopak: nechce prísť o to, čo už dosiahol. A pokiaľ ide o minulosť, o ktorej sa Mulisch zmieňuje: Arthur Koestler so svojou ženou sa rozhodli pre dobrovoľný odchod - nielen preto, lebo prestali dúfať v to, že by na Zemi mohol jedného dňa nastať znesiteľnejší život, ale azda aj s ohľadom na prežité skúsenosti. Košický rodák Sándor Márai spáchal samovraždu ako osemdesiatdeväťročný. Napísal šesťdesiat románov, desiatky rokov prežil v cudzine, pretože si ho neprial ani fašistický ani komunistický režim. Pri bombardovaní Budapešti prišiel o svoj príbytok a na sklonku života sa musel prizerať zdĺhavému utrpeniu svojej manželky - jedinému vernému spojencovi v ďalekej Kalifornii.

Krajinou, v ktorej je v súčasnosti eutanázia podchytená aj legislatívne, je Holandsko. To však neznamená, že by sa naďalej neviedli na túto tému diskusie. V Holandsku sú legalizované aj tzv. mäkké drogy - takto štát má kontrolu nad istou časťou biznisu s narkotikami. Obdobne je to teda aj s eutanáziou - cieľom je zrejme vyhnúť sa podozrivým, amatérskym a protiprávnym pokusom o eutanáziu. Ak teda kresťanom ide o to, aby svetský štát - aspoň do istej miery - nekontroloval otázky života a smrti, tak je jasné, že o túto kontrolu majú záujem oni. V súčasnosti v Holandsku eutanáziu ročne podstupujú tisíce nevyliečiteľných. Pričom v tejto krajine je o starých a chorých ľudí postarané oveľa väčšmi než v tých krajinách, v ktorých sa eutanázia odmieta. Napríklad na Slovensku, nech už je akokoľvek kresťansky orientované, nehrozí, že by v dohľadnej dobe bolo postarané o dôstojný život, o dôstojnú starobu, o dôstojnú smrť.

Americký spisovateľ Paul Auster vo svojom znepokojujúcom, antiutopickom románe In the Country of Last Things (V krajine posledných vecí) opisuje mesto, v ktorom vládne anarchia, klimatické anomálie, bieda, kriminalita, zúfalstvo. Fungujú tam organizácie s poslaním uľahčiť odchod zo sveta. Bohatší si môžu dovoliť niekoľkotýždňový pobyt na Eutanatickej klinike, kde, po dňoch strávených v narkotickom opojení, sú zo sveta odpravení v tichosti, bezbolestne. Chudobnejší si môžu najať zabijaka, ktorý ich nečakane prepadne a zabije, alebo sa dať k Bežcom či Skokanom, ktorí usporadúvajú dlhodobé, náročné asketické výcviky, aby sa dosiahlo maximálne oslabenie organizmu a potom stačí len skočiť alebo šprintovať do úplného vyčerpania...

V súčasnosti sa holandská komisia Dijkhuis sa zasadzuje už o to, aby sa legálna eutanázia mohla vzťahovať aj na duševné a sociálne utrpenie. Vo Švajčiarsku, kde je asistovaná samovražda povolená, funguje pod vedením právnika Ludwiga A. Minelliho organizácia Dignitas (Dôstojnosť), ktorá je pripravená samovrahom pomáhať pri uskutočnení ich rozhodnutia. Podľa Minelliho údajov 70% záujemcov nie je presvedčených o tom, že naozaj chcú zomrieť. Väčšinou po nadviazaní prvého kontaktu s organizáciou sa už neozvú. Čiže, inak povedané, iba sa chcú presvedčiť, či skutočne majú k dispozícií spoľahlivý „únikový východ“. Fungovanie takýchto organizácií, už len tým, že odrádzajú od samovraždy, nehovoriac o tom, že odhodlaným samovrahom zabezpečia dôstojné podmienky a vylúčia tak možnosť šokovania „náhodných okoloidúcich“, v ďaleko väčšej miere prispieva ku kresťanmi toľko vzývanej kultúre a dôstojnosti života.

V blízkej budúcnosti sa formy eutanázie budú zrejme ďalej kultivovať - stále to však nebude dôkazom toho, že civilizáciu, ktorá zápasí s epidémiami, rakovinou vojnami a s vysokou kriminalitou, prevalcoval kult smrti. Tento kult, ktorého sa dnešní mladí kresťania a pravicoví politici tak demagogicky a pokrytecky obávajú, tu bol aj pred interrupciami a eutanáziou. Ak máte pochybnosti, pozrite sa na obraz Pietera Breughela Triumf smrti, visiaci v galérii Prado, v Madride. Nie je to potešujúci pohľad. Kým vedci nevynájdu „elixír nesmrteľnosti“, budeme sa musieť ďalej učiť, ako spolunažívať so smrťou. Dávni filozofi, napríklad Sokrates, to vedeli. Pretože filozofia, to nie je len milovanie múdrosti, ale najmä uvažovanie o smrti. Smrť je spojencom človeka, ako hovorí Carlos Castaneda. Pretože vďaka neustálej prítomnosti vieme odhadnúť trvanlivosť a význam vecí, ktorými sme nútení sa vo svojich každodenných životoch zaoberať. Podľa amerických štatistík optimisti a veriaci žijú dlhšie ako pesimisti a neveriaci. To znie síce pekne, ale načo je dlhý život takému človeku, ktorý sa nudí a ktorého nebaví žiť?


Jozef Varnusz


pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (3) / napíš poznámku

aktuálne diskusie:
Nehrozí - JE TU!vlasto27.Feb:13:28
Nuda?saso21.Feb:13:29

čitateľov: 14051   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (1483)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy