?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Hrozí našej civilizácii kult smrti?
@ eseje     5.2. 08, 02:34

1.
Odporcovia umelého prerušenia tehotenstva a asistovaných samovrážd tvrdia, že áno, kult v smrti môže už v blízkej budúcnosti nadobudnúť priam epidemické rozmery. Zrejme si neuvedomujú, že smrť, keďže je neprestane a úplne všade, vo všetkom prítomná, zastúpená, na budovanie špeciálneho kultu si vôbec nenárokuje. Ešte aj konanie tých, ktorí sú posadnutí hlásaním posvätnosti života, je, v konečnom dôsledku, inšpirované len a len smrťou.

Odpudzujúce pionierske nadšenie príslušníkov kadejakých spoločenstiev za záchranu života, je prejavom žalostnej a, samozrejme, na neúspech vopred odsúdenej hystérie, v pozadí ktorej stojí zasa len trpezlivá, mlčanlivá a často vlastne veľkodušná smrť. Ponúka sa tu, v týchto pretekoch o záchranu života, rozprávka z Tisíc a jednej noci. Je o mužovi, ktorý v Bagdade uvidel smrť a tak sa jej zľakol, že okamžite osedlal koňa, aby sa čo najrýchlejšie dostal do Samary. Smrť, keď to videla, preukrutne sa začudovala a poznamenala: „Kam sa tak ponáhľa, veď v Samare sa máme stretnúť až pozajtra.“ No, možno som to nevyrozprával presne, ale, nazdávam sa, že posolstvo ste si stiahli.

Bojovníci za práva embryí na život, by boli najradšej, keby sa nevykonávali vôbec nijaké interrupcie. V praxi by to znamenalo, že na svet by prichádzalo viac nechcených detí, ktoré by v lepšom prípade končili v nezávideniahodných podmienkach detských domovov, v horšom na uliciach bedárskych štvrtí či v nevestincoch a v područí pedofilských pornomafií. Na svet by vo väčšom množstve potom ešte prichádzali telesne postihnutí a mentálne retardovaní. To by si vyžadovalo od spoločnosti väčšiu starostlivosť, čo by sa asi v najväčšej miere odrazilo na ekonomike. Nehovoriac o zabezpečení ľudských zdrojoch potrebných na obslúženie hendikepovaných. V o čosi metafyzickejšej rovine je úvaha, že väčší počet narodených znamená aj väčší počet budúcich úmrtí, inak povedané, jednoducho, matematicky: znásobovanie smrti. Kamsi sem mierili aj slová (gnostického) Ježiša, keď v Evanjeliu Egypťanov, žene, ktorá sa ho spýtala na to, kedy sa skončí vláda smrti, odpovedal: „Vtedy, keď vy, ženy, prestanete rodiť.“ Rôznym súčasným kresťanským organizáciám, ktorým leží v žalúdku umelé prerušenie tehotenstva a aj eutanázia (gr. eu - radostný; thanatos - smrť), vôbec nedochádza, že ich boj za život, je vlastne bojom za smrť. Čím viac života, tým viac smrti. A naopak zas takto: čím viac smrti, tým viac priestoru pre život, čiže pre bujnenie foriem života. Prosté ako facka.


2.
Problémom tých, ktorí sa nevedia zmieriť s tým, že človek - samozrejme len v medziach súčasných technológií a v závislosti na úrovni svojej filozofickej vyspelosti - môže rozhodovať o živote a smrti, tkvie, podľa mňa, predovšetkým v tom, že, povedané slovami z evanjelií: „nevedia, čo činia“. A nevedia to preto, lebo nemajú jasno v pojmoch, ktorými sa oháňajú. V prvom rade asi presný význam slova posvätnosť, ak si také niečo, ako je život, trúfnu nazývať posvätným. V poriadku, dá sa chápať, že takto konajú, lebo sa nazdávajú, že život pochádza od nejakého stvoriteľa. Lenže jedným dychom treba dodať, že aj smrť pochádza, aspoň podľa nich, od toho istého stvoriteľa. Veď v tragických chvíľach nezabúdajú dodať: „Boh dal - Boh vzal.“ Keď to však takto dobre vedia, prečo „nadŕžajú“ posvätnosti a nedotknuteľnosti života, pričom všetko zlé, temné, odpudivé, nežiaduce spájajú so smrťou? Chcú azda povedať, že tú nestvoril ich stvoriteľ? Chcú, celkom gnosticky, naznačiť, že smrť „vynašiel“ niekto iný - napríklad akýsi proti-stvoriteľ? Obávam sa, že to skôr bude tak, že sami nevedia, čo presne chcú povedať svojím ťažením - áno, trúfam si to takto povedať - proti slobode ľudského rozhodovania. Celý ten cirkus okolo nedotknuteľnosti života robia obmedzení fanatici, ktorý nikdy nemohli alebo ani nechceli pozrieť sa na život z pohľadu aspoň približne vedeckého. Pretože sú natoľko omámení samými sebou, natoľko sú zaslepení a zahľadení do seba, že nie sú schopní uvidieť život vo svojej nejednoznačnosti, protirečivosti. Myslia len na seba, len na svoje utkvelé predstavy, no smutné pritom je, že sa usilujú zasahovať do života druhých, rozhodovať namiesto nich, nanucovať im vlastné chorobné predstavy. Myslia len vo farbe bielej a vo farbe čiernej, čím sa nevedomky približujú ku gnostickému dualizmu, ktorý sa tie ich oficiálne cirkvi stáročia snažili už v zárodku vymazávať zo povrchu zemského. A tragické je, že sa oháňajú súcitom a láskou k blížnemu, pričom tým, že trpiacemu nepriznávajú slobodné právo na smrť, dopúšťajú sa bezohľadnosti najhrubšieho zrna.


3.
O fanatických kresťanoch platí, to, čo poznáme z rozprávky: zlodej kričí: chyťte zlodeja. Skutočnými pestovateľmi, „údržbármi“ kultu smrti a extrémneho cynizmu sú práve zaslepení členovia kresťanských organizácií. Oni sú pravými zlodejmi a ničiteľmi dôstojného života. Vo svojom ťažení proti eutanázii sa oháňajú právom na dôstojnú smrť. Známy kresťanský politik Jozef Mikloško: „Človek by mal odchádzať zo sveta dôstojne a v kruhu blízkych. Nemáme právo na starostlivosť o starých a chorých len po istú hranicu. Nie je v našej kompetencii rozhodnúť, kedy nechceme viac žiť alebo kedy nechcú žiť iní. Ak rozhodnutie o kvalite života ponecháme na človeka, vždy hrozí zneužitie. Život je neopakovateľná šanca, ktorú nám dal Boh, a rozhodnutie o konci patrí jemu.“ Zvláštne, ale ten istý boh dal človeku toľko rozumu a slobody, že môže vymýšľať a využívať smrtonosné zbrane. A o čomsi vypovedá aj to, koľko „dôvery“ voči človeku sa prejavuje vo výroku o zneužití... No a samozrejme vrcholom je konštatovanie „život je neopakovateľná šanca“. Kto vie, či taký názor by mal aj hinduista. Ale najmä: tragédiou je, že o zákonoch rozhodujú takíto politici, ktorí - na rozdiel od vedcov - majú len zmätené a patetické predstavy o tom, či život skutočne niečo výnimočné.

Výrobcovia prázdnych patetických fráz, skrátka naslovovzatí demagógovia sa dovolávajú akejsi dôstojnej smrti. Zaujímavé, že aj „boží vynález“ zániku majú potrebu prikrášliť alebo „napraviť“ nejakým tým prídavným menom. No akúže dôstojnú smrť majú títo pokrstení „ľudomilovia“ na mysli, keď dlhodobo trpiaceho, pod seba špiniaceho smrteľne chorého človeka nechajú zmietať sa na smrteľnej posteli tak dlho, ako je to len možné? Alebo žeby si prídavné meno dôstojný žiadalo ďalšie upresňujúce prídavné meno, či príslovku? Brutálny primitivizmus myslenia týchto „anjelských ochrancov“ života si môžeme ilustrovať na príklade, ktorý som našiel na internete, na stránke jednej nemenovanej organizácie: „Prišla som raz do izby, kde zomieral bývalý vrcholový športovec. Mal viac než 80 rokov. Odchádzal ticho, bez bolesti, doslova zaspával naveky. Pri jeho posteli stála jeho dcéra, ktorá okamžite po mojom vstupe do miestnosti povedala: ´Prečo sa môžu utrácať psy a pre človeka nie je eutanázia dovolená?´ Pošepla som jej, aby si sadla k otcovi, chytila ho za ruku, hovorila s ním a poďakovala mu -- veď ju ešte počuje… Potom som rýchlo odišla. Čo a kto je človek? Pochopí niekedy táto žena, že jej otec bol i na smrteľnej posteli, hoci už bez medailí, viac ako psom? Povedala by som, že práve tu stojíme pri filozofickom jadre problému eutanázie. Záleží na tom, ako budeme definovať človeka.“

Autorka citovaných riadkov, aby okamžite nebolo evidentné, k akému názoru sa prikláňa, záver príspevku odsúva do roviny potenciálnych filozofických debát o definícií človeka. Lenže z vyšších riadkov vyplýva, že ona s takýmito definíciami žiaden problém nemá, pretože pre ňu je už jasné, že človek je viac ako pes. Pre mňa to zas až také jasné nie je. Ale ona - ona to odkiaľ tak naisto vie? Azda má prístup k nejakým nevyvrátiteľným vedeckým objavom definitívne dokazujúcim nadradenosť človeka nad ostatnými tvormi? To, že ľudský druh postavil katedrály a pyramídy, vynašiel písmo, vymyslel koleso, ba aj satelitný navádzací systém, vôbec nedokazuje našu nadradenosť nad ostatnými živočíchmi. Douglas Adams vo svojom kultovom vedecko-fantastickom románe Stopárov sprievodca galaxiou považuje myši za najvyspelejšie bytosti, ktoré nechali, aby ľudia ich v laboratóriách využívali na výskumy, pretože takto pohodlne mohli pozorovať správanie ľudí. Predpokladám, že kresťansky cítiaci veterinár by nemal problém utratiť psa, no keď ide o umelé vyvolanie potratu u človeka, postavil by sa do jedného šíku s dedinskými babkami, pretože právo plodu na život je posvätné. Áno, v súvislosti so životom kresťania radi používajú slovo dar. Súčasne však kresťanské cirkvi nevidia najmenší problém v tom, aby suverénne podporovali rôzne vojenské ťaženia. Áno, je dôležité, aby sa rodilo čo najviac zdravých chlapcov - aby mohli byť okázalo skosení vo vojne vedenej v mene národov a bohov.

Jozef Varnusz





pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (56) / napíš poznámku

aktuálne diskusie:
Kult smrti? Nič nové.Jasomvp10.Feb:17:43
evanjelia?matheja07.Feb:03:13
Človek, to znie "niekedy" hrdogaia.jana05.Feb:13:11
Potrat či nepotrat, fanatizmus?martin_05.Feb:07:00
Dieťa ako dardel205.Feb:04:21

čitateľov: 20948   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (1484)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy