?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


ZÁPISKY VÍLINHO DOKTORA
@ eseje     14.2. 07, 04:05

Je pravdou, že človek by si mal stanoviť priority. Ich klamlivosť však spočíva v tom, že sa neustále, bez prestávky, menia. To, čo bolo včera dôležité, je dnes ráno úplne na konci zoznamu. Zdá sa, že víly hovoria a veria v dlhodobé priority najčastejšie. Tak to totiž pociťujú vždy. Jedna z mojich bývalých priateliek (nazvime ju Maeve Le Fay a nebudeme pre impozantnú dĺžku vlasov, farbu očí, záľuby, či ohnivý temperament od jej mýtického náprotivku ďaleko) kedysi povedala, že „nie je dôležité to, kde a v akých podmienkach, ale predovšetkým vždy spolu.“ Bolo to od nej veľmi milé a verím, že to po spoločnej večeri v dobrej reštaurácii, pri pohári sektu na gauči v prenajatom byte presne tak aj myslela - v tej chvíli naozaj zatúžila iba po mojej blízkosti. Problém nášho vzťahu spočíval však v tom, že Maeve bola príliš vášnivou služobníčkou svojich potrieb. Iste, materiálny prístup je základ, ktorého nevyhnutnosť nemožno spochybňovať, ale neznamená iba a výlučne iba to, že sa musí jesť a niekde spať. Potreby vzrastajú a víly ako éterické bytosti končia často v osídlach materiálneho sveta, v ktorom si nikdy neprivyknú žiť.

Pondelok 18. septembra.
Mars a Merkúr sú v sextile s Mesiacom, ktorý sa nachádza v znamení Leva: „Píšem odteraz, aj keď neviem, či je to vhodný moment, kedy začať. Vhodný je však po viac ako ročnej odluke s tou, ktorá je tak ďaleko, akoby som celý čas žil v spoločnosti víly, bez toho, aby si bol toho vedomý. Občas si musím pripomenúť odvekú pravdu, že naozajstné poznanie sa nerodí bez hlbokého smútku. Nie, nechcem tieto svoje zápisky pre ich zdanlivú podivuhodnosť nazývať práve pravdivým poznaním. Ale bol to práve zvláštny druh melanchólie, ktorý ma priviedol zapisovať svoje postrehy o vílach, aj keď nie vždy prosté náznakov veselosti. Ale k veci: v každom vzťahu musí niekto dominovať. Tak sa mi to zdá a tak to aj zrejme funguje. Už pred mnohými rokmi som si osvojil myšlienku zápiskov pre budúcnosť. Keď si šťastný - píš, čo cítiš, zíde sa to pre budúcnosť, keď bude horšie. A v opačnom poradí to takisto pomôže. Chcem teda písať o svojich pocitoch. A píšem. Možno si to raz niekto prečíta, aj keď zatiaľ píšem iba pre seba. Možno to niekoho predsa len osloví, alebo stretnem človeka, ktorému by som sa mohol zveriť. Možno ... Toľko na začiatok.“

Maeve, ktorá bola bezpochyby vílou, po niekoľkých mesiacoch spoločného bývania došla k názoru, že náš vzťah je oveľa ťažší ako sa domnievala, pretože, keď sa ráno vedľa mňa prebúdzala a ja ju vidím bez mejkapu, je z toho nervózna a vôbec - ona na to ešte nebola pripravená. Podľa nej mal náš vzťah zmysel, keď sme stretávali sa po večeroch pri káve alebo pri návšteve spoločných známych. Evidentne napriek dátumu vo svojom rodnom liste potrebovala k inému názoru ešte dospieť - ja som sa totiž zo všetkého najradšej prebúdzal práve pri nej. Povedané veršami Sonetu o vlasoch:

Na lôžku po boku mať túto bielu šiju,
bláznivo vnárať dlaň v tú tajnú esenciu,
v to more ryšavé a zlato loviť v ňom.


Koľko by sa našlo ľudí, ktorí by chceli ublížiť vílam a nakoniec by to aj - s vedomím, že víly sú nadprirodzené a teda vonkoncom nie bezbranné bytosti - naozaj dokázali ? A koľko by sa naopak našlo víl, ktoré by dokázali ublížiť mužom ?

V minulosti sa verilo v existenciu „vílích chorôb“, ktoré sa vyznačovali tým, že po určitej dobe nezmizli a nebolo ich možné vyliečiť. K ošetreniu zranení spôsobených vílami bolo potrebné podľa ľudového podania privolať vílieho doktora, ktorého úrad nebol predovšetkým na Balkáne ničím neobvyklým. Títo zvláštni liečitelia, u ktorých sa dychtivo učil aj samotný Paracelsus boli zasvätení samotnými vílami a prešli iniciačným obradom, o ktorom museli zachovávať po celý život hlboké mlčanie, ak sa nemali stať terčom hrozivej pomsty elementálnych bytostí lúk a hôr. S prihliadnutím k cyklu symbolickej smrti a vzkriesenia, akým predchádza s ročnými obdobiami celá príroda, udržiavali po celý čas kontakt so svojimi krásnymi učiteľkami:

„O mnohých ľuďoch je známe, že sa po dlhú dobu vracajú k vílam“, hovorí kronikársky záznam z územia Dalmácie. „Nebývajú u nich natrvalo, ale navštevujú ich niekoľkokrát do roka: pokiaľ sa vrátia, ostatní vedia, že boli u víl. Takéto osoby potom poznajú všetky bylinky a označujú sa ako muži, či ženy z krajiny víl.“

Ďalšiu vílu som spoznal krátko nato, ako sme sa rozišli s Maeve, ktorá sa zachovala tak, ako som mohol predpokladať. Ona má totiž zásadu, že sa vôbec nerozpráva s bývalými. Inými slovami, keď koniec, tak koniec. Nie, že by som jej to zazlieval, sám som sa už zachoval podobne, ale vždy mi to pripadalo priveľmi podivné - jeden deň si neviete predstaviť svoj život bez toho druhého, na ďalší zase z vášho života zmizne. Nepochopiteľné, ale funguje to a ja som sa rozhodol hrať podľa jej zásad. Paradoxne, pretože podľa Maeve to bol najlepší spôsob, hoci som jej ani tentoraz nezabudol poslať esemesku k narodeninám. A do denníka pribudol ďalší zápis:

Streda 20. septembra.
Mesiac vstúpil do znamenia Panny a ocitol sa v trigone s Plutom: „Ozvala sa mi! Ťažko tomu uveriť, ale predsa sa stalo. Ráno zavolala, že aj tak ma mala doteraz najradšej zo všetkých, akoby na to nemohla prísť pred mesiacom. Alebo pred rokom. Vždy som si kládol otázku: Prečo sa víly na to nedokážu pozrieť aj z opačnej strany ? Celkom určite preto, lebo si myslia, že muži to tiež nedokážu. Ale oni to dokážu a robia tak často, prinajmenšom ja sa o to tak snažím, aj keď mnohokrát niečo pobabrem. A Maeve je tvrdohlavá ako predtým. Veľmi. Ale to je dobre, až na to, že keď sme sa predtým pochytili, takmer vždy to skončilo hádkou. Ona predsa nemôže nikdy prehrať. Ale nemôže tiež povedať, že to všetko bola len a len moja vina. Lebo nebola, aj keď chápem, že sa to ťažko priznáva, navyše po takej dlhej dobe mlčania“.

Je možné milovať niekoho, s kým ste sa nikdy nestretli, tak, akoby žil v úplne inom svete, éterickú bytosť, ktorej sa ani len nemožno dotknúť, amors par force vos demeine, sladkobôľny sen všetkých rytierov grálu? Ale áno. Viviana, moja prvá a jediná internetová partnerka, taká malá divožienka na *icq. Myslím, že mala devätnásť, takže vekový rozdiel bol priveľký. Nie, že by na to záležalo, keď sme takmer pol roka trávili spoločne večery. Vďaka sile obrazotvornosti sme boli spolu na virtuálnom bivaku, aj vo virtuálnom divadle. Vo virtuálnom kine, aj na virtuálnej pláži a až čaro slov prestalo časom pôsobiť, skončilo to stlačením niekoľkých klávesov, keď sa správa vrátila ako kúzlo k svojmu mágovi.

Undelivered Mail Returned to Sender.

Host or domain name not found. Name service error for
name=v****69.com type=A: Host not found


Staré rukopisy sa zmieňujú o tom, že liečitelia musia stráviť pri vílach štyri roky služby, aby sa od nich dostatočne poučili o tajomstvách liečenia minerálmi, či rastlinami. Aby uzdravili človeka potrestaného vílami, museli sa liečitelia vybrať so svojím pacientom v niektorom z „vílích dní“ na miesto, kde k tomu došlo. Niekedy stačilo ísť aj na miesto, o ktorom sa predpokladalo, že sa na ňom víly rady zdržujú - na križovatku ciest, k pahorku alebo stromu, kde ich už predtým často videli. Takisto mohli, ako sa verí v Albánsku, napríklad uprostred svätojánskej noci nakresliť na odľahlom mieste uprostred lesa kruh proti smeru hodinových ručičiek a čarovný portál do ríše víl a škriatkov vytvoriť.

„Osvedčený prostriedok, ako privolať vílu:
Najskôr vezmi široký kvadratický kryštál s dĺžkou sedem až osem palcov, potom ho polož na tri po sebe idúce stredy alebo piatky do krvi bielej sliepky. Potom ho vyber, obmy svätenou vodou a okiadzaj ho. Vezmi tri jednoročné lieskové prútiky, olúp ich a napíš na ne, keď si ich na jednej strane zrezal naplocho, meno víly, ktoré trikrát zvoláš. Potom ich v stredu pred vyvolávaním zahrab pod nejakým vrchom, na ktorom tušíš víly a na ďalší piatok opäť vykop a zavolaj vílu na tretiu, ôsmu alebo desiatu hodinu. Ale keď ju budeš volať, musíš mať očistené celé telo a tvár obrátenú k východu, a až ju budeš mať, pripútaj ju k tomuto kryštálu.“


Pokiaľ sa doktor a jeho pacient postavili do magického kruhu opísaného prapodivnými znakmi a znameniami, nachádzali sa symbolicky vo vílom svete a mohli s jeho obyvateľkami nadviazať rozhovor. Zatiaľčo do bielych šiat oblečený chorý v tichosti pokľakol na jednom koleno, liečiteľ sa po zariekavaniach zdvorilo víl spytoval, prečo ho potrestali neblahým osudom a poprosil ich o milosť. Obaja potom čakali na nejaké znamenie, aby nakoniec v smere hodinových ručičiek magický kruh opäť opustili.

Iní boli vyliečení menej komplikovaným spôsobom, ak im vílí doktor prikázal, aby presne o týždeň, mesiac alebo rok - podľa druhu ich previnenia - spali na mieste, kde ich choroba postihla, prípadne tam priniesli vílam dary, aby zmiernili ich hnev alebo odvrátili kliatbu. Takýmito typickými obetinami boli napríklad chlieb, soľ, mlieko, či med, teda „biele“, „čisté“ potraviny, ktoré človek uložil na noc v blízkosti križovatiek, studničiek, prameňov, prípadne pod prastaré stromy. Takisto ich bolo možné odložiť v dome postihnutého, k tomu však bola potrebná asistencia deviatich žien, ktoré najskôr v stredu, či piatok deväťkrát obišli dom a deväťkrát nad postihnutím vyriekavali mocné kúzlo

Piatok 22. septembra.
Mesiac vstúpil do znamenia Váh a nachádza sa v konjunkcii so Slnkom: „Tentoraz som svojmu rozumu vďačný, že sa nepoddal emóciám a ponechal ma chladným. V dlhom esemeskovom dialógu som sa dozvedel, že si niekoho našla, ale že som jej veľmi pomohol a ostanem vždy jej najlepším priateľom. Nemôžem si pomôcť, ale vtedy ma predsa len ovládol skľučujúci pocit - pripadalo mi veľmi smutné, že niekto má za najlepšieho priateľa niekoho, koho v živote okrem fotiek nikdy nevidel. Na druhej strane bolo príjemné vedieť, že som niekomu pomohol, aj keď som to bral ako zvláštny druh osudového záväzku - veď keby neboli ľudia, ktorí podporili mňa, nemohol by som v živote byť tam, kde som. A keďže sa im podľa mňa v dostatočnej miere odvďačím iba málokedy, pretože väčšinou aj tak nemám ako, snažím sa pomáhať iným.“

Po chorobách spôsobených vílami by sme mali niekoľko viet stratiť aj o fenoméne „elfích šípov“, pretože elfovia boli za znamenitých lukostrelcov označovaní nielen vo fantasy románoch. „Elfí zásah“ by sme však podľa britského znalca víl okultného razenia Lewisa Spenceho mali však zásadne rozlišovať od „vílej rany“, ktorá sa prejavuje už zmieneným utrpením a ktorého príčina tkvie v samotnom kontakte s vílou, pretože jeho obeť nielenže postupom času chradne, ale dokonca aj na mieste umiera. Elfí šíp vždy zasiahne svoj cieľ a nezanechá žiadne zranenia viditeľné pre svetských lekárov. Iba doktor víl mohol vyliečiť tieto zranenia tým, že postihnuté miesto natieral čarovnou masťou a vytiahol strelu, ktorá sa často prejavovala iba ako povrazec utkaný z ľanu.

Niekde zase verili, že sa luky víl a elfov vyrábali z rebra muža pochovaného na poli, kde hraničili tri pozemky a boli ukončené zlatými hrotmi. Tulce vyrábali z hadej kože, šípy z rákosia a kamenné hroty mali namáčané v jede. Elfovia vraj tieto šípy dostávali od starších víl, ktoré ich pôvodne mali od vodných panien, ale ich zásah bolí už po stáročia stále rovnako.

Nedeľa 24. septembra.
Mesiac je v konjunkcii s Merkúrom a sextile so Saturnom: „Snažím sa mať radosť, že niekoho má. Pokúšam sa na to pozrieť z opačnej strany a tešiť. Rád by som sa uspokojil tým, že som sa vzdal plánov posunúť náš vzťah dopredu, pretože by som teraz prežíval sklamanie. Napísala mi, že dúfa, že sa medzi nami nič nezmení. Odpovedal som, že sa samozrejme nič nezmení, ale všetci vieme, že to nie je pravda. Svoj čas bude predsa venovať reálnemu, fyzickému partnerovi a nie nejakým písmenkám na obrazovke, ktoré vlastne ani nejestvujú - sú predsa iba kolísaním elektrického napätia na nekonečne malej časti disku v jednom zo stoviek počítačov stojacich kdesi v temnej, chladnej serverovni, podobnej opustenej jaskyni elfov.“

Áno, tentoraz som bol svojmu rozumu naozaj vďačný, že ma nevydal napospas emóciám a ponechal chladným. Ale predsa som pocítil v srdci víliu ranu pri poslednej otázke, ktorá sa objavila na displeji môjho mobilu a na ktorú som nenašiel pre pálivý pocit v očiach silu odpovedať: „Hádam si sa do mňa pri tých rozhovoroch na nete predsa len nezamiloval?“

A túto otázku si kladiem dodnes.

Miloš Jesenský

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (6) / napíš poznámku

aktuálne diskusie:
Víly atď...jasom.214.Feb:09:23
Vílí doktorkaMirror14.Feb:08:44
:-)dryada14.Feb:07:32

čitateľov: 5365   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (1484)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy