?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Je Boh kresťanov sadista?
@ eseje     1.2. 07, 03:51

Oldřich Kulhánek: Job I. (litografia)

Český ezoterický a liečiteľský časopis REGENERACE priniesol v januárovom čísle rozhovor šéfredaktorky Pavlíny Brzákovej so známym teológom a sociológom Tomášom Halíkom. Rozhovor vyšiel pod názvom Prolínání světu a podtitul – Pálčivé otázky pro Tomáša Halíka naznačoval, že o chúlostivé témy nebude núdza. Hneď prvá otázka pani šéfredaktorky a následná Halíková odpoveď nastoľujú problém, o ktorom, podľa môjho názoru, je nevyhnutné neprestajne viesť diskusie. Ide o problém interpretácie dobra a zla v Bohom stvorenom svete. Pre istotu začnem odcitovaním úplného znenia otázky a odpovede.

Lidé často říkají: „Kdyby Bůh existoval, tohle by nikdy nedopustil…“ Ve své knize Co je bez chvění, není pevné píšete, že věříte v existenci dobrého Boha, navzdory všem hrůzám ve světě. Domníváte se, že mají nějaký smysl?

Dvě ze tří hlavních křesťanských ctností – víra a naděje – dávají sílu vydržet tento paradox a není jejich posláním překlenout ho nějakými lacinými odpověďmi. Věřím-li v Boha, tím také říkám, že já nejsem Bůh a nedisponuji vševědoucností, která by mi dovolila rozluštit smysl každé hrůzné události. Víra neruší tajemství, nenabízí „vysvětlení“, nýbrž „jen“ sílu k tomu, abychom v takové situaci obstáli, nekapitulovali a nepropadli zoufalství.
Těm, kteří zlo ve světě chápou jako „důkaz ateismu“, mohu jen ukázat logický rozpor v jejich stanovisku: kdyby byl jejich ateismus důsledný, kdyby neuznávali žádný vyšší řád a smysl a chápali by svět jako souhru náhod, pak by neměli žádné právo se divit, že se zlé věci dějí. Proč by se pak neměly dít? Svým protestem proti zlu se vždy přiznáváme k víře, že svět by neměl být absurdní, a k naději, že není. Jen nechceme uznat, že z naší lidské perspektivy nyní nemůžeme všemu rozumět…


Tak toľko Prof. PhDr. Dr. Tomáš Halík. Rád by som k tomu teraz pripojil niekoľko svojich postrehov.

Spôsob, akým pán profesor uvažuje o Bohu, o dobre a zle vo svete, je problematický jednak preto, lebo toto je inštitucionálne odobrená, dogmatizmom zaváňajúca cesta. Navyše taká primitívna, že masy si ju po celé stáročia osvojovali a aj nastávajúcich niekoľko, predpokladám, že už len desaťročí, budú žiť v zajatí takéhoto myslenia. Som presvedčený, že úskalie celého takéhoto teologického myslenia je postavené len na šikovnom žonglovaní s gramatikou. Halík hovorí o obmedzeniach človeka, keď tvrdí, že nemôžeme mať o dianiach vo svete také vedomosti ako Boh, pretože On je vševediaci, kým my, ľudia, nie. Hneď sa natíska otázka: Prečo stvoril Boh takého tvora, ktorý nie je vševediaci? Aby nebol ako Boh? Alebo azda je to skôr tak, že mocnejšia bytosť môže stvoriť len slabšiu, menej dokonalú bytosť? Potom však Boh nie je vševediaci, lebo nie je všemocný. Starý logický rébus mi prichádza na um: Môže Boh stvoriť taký ťažký kameň, ktorý sám nenadvihne? Odpovede poznáte. Ak taký kameň stvoriť môže, potom nie je všemocný, lebo ho nedokáže nadvihnúť. Ak taký kameň stvoriť nedokáže, potom nie je vševediaci, všetkého schopný. Môj oponent by mohol pokojne namietnuť: Boh sa vymyká rébusom ľudskej logiky, to znamená, že taký kameň môže súčasne stvoriť a pritom nestvoriť a potom ho môže súčasne nadvihnúť a nemôcť ho nadvihnúť. Uznávam, šiel som teraz na Boha s palicou nedokonalej gramaticky logických výrokových foriem. Realita nie je postihnuteľná pomocou jazyka zdisciplinovaného sieťou gramatických pravidiel. Realita sa viac správa nelogicky ako logicky a logiku si človek vytvoril, aby zo svojho privátneho sveta vytesnil ohňostroj paradoxov a protirečení, ktoré by mohli vážne narušiť jeho zoschematizované všedné fungovanie. Uznávam, že k Bohu sa nemôžem približovať cez logické vyvracanie a dokazovanie. No nič iné nerobí ani pán profesor. Dalo by sa povedať, že stret našich názorov, je len stretom dvoch diskurzov, stret dvoch gramatík v rozdielnych službách. Na duchovnej úrovni, na úrovni viacrozmernosti a jazykovej nepostihnuteľnosti duchovna sa nestretávame.

Vráťme sa však k problému vševediaceho Boha. Podľa profesora Halíka vševediaci Boh stvoril nedokonalého človeka, ktorého potom – s istým záhadným zámerom –umiestnil do sveta plného nepochopiteľných a väčšinou veľmi bolestivých udalostí. Viera a nádej (podľa Halíka) majú slúžiť na to, aby človek vedel prežiť ťažké okamihy, ktoré naňho zoslal Boh. Prežiť tieto okamihy má však tak, že sa pritom nebude vypytovať na ich význam či zmysel. Inak povedané, človek vo viere a nádeji má počkať, až búrka pominie, vyčasí sa a v novom svetle sa objavia vysvetlenia udalostí, ktoré ešte pred chvíľou, pod zatiahnutým nebom, sa javili ako nepochopiteľné. Zrejme sa zosmiešnim, ak sa budem dožadovať zmyslu celého vyššie opísaného kostrbatého procesu. Naša skúsenosť – skúsenosť úbohým a hlúpych Pozemšťanov – je taká, že väčšinu trpiacich nikdy neosvieti a odchádzajú z tohto sveta v bolesti, špine a nevedomosti. Pre väčšinu ľudí, ktorí celý život zatínali zuby a dúfali, vyčasenie po búrke nič neznamená. Antické polyteizmy boli múdrejšie ako neskoršie monoteizmy. Starí Gréci a Rimania vedeli, že najhoršou chorobou na svete je nádej. Nádej dokonca nie je niečo, čo treba namáhavo v sebe udržovať. Nádej je nehorázny parazit, ktorý do nás vrastený, udržuje sa pri živote sám a zakaždým sa prihlási ešte aj v tých najhnusnejších a najponižujúcejších rozpoloženiach. Aj profesor Halík naznačuje, že stále sa nádejame, stále chceme veriť, že dobro je prirodzené, stále, aj v tých najhorších okamihoch. Budú nám šliapať čižmami po tvárach, ale ešte aj vtedy sa budeme nádejať, že azda zajtra bude lepšie. Že azda niekto príde a vyslobodí nás. Že niekto podá pomocnú ruku. Že priletí archanjel Michal a rozseká nášho utláčateľa na márne kúsky. Že zostúpi Mesiáš a nastane na Zemi Raj. Na nádeji je najhoršie to, že je nesmierne ťažké zbaviť. Prestaňme sa čičíkať ilúziami: nádej je ten najhorší väzniteľ. A pán profesor Halík a spolu s ním cirkvi nás posielajú práve do jej náručia. A vedia veľmi dobre prečo. Pretože nádej je pavučina, z ktorej sa nevypletiete.

Vrátim sa opäť k tomu, či môžeme o Bohu uvažovať logicky. Myslím si, že môžeme, lebo jednoducho máme túto danosť. Koniec koncov, ani pán Halík nerobí nič iné. Stiahol vládcu vesmíru do argumentačnej siete svojej gramatiky. Ak teda Boh je a je všemohúci a je zodpovedný za stvorenie človeka, potom je zodpovedný aj za to, že myseľ človeka obsahuje možnosť pravidlá logiky vytvárať a podľa nich si budovať úsudky. Ak je teda človek slabý a hlúpy okrem iného aj preto, lebo logicky chce pochopiť, čo asi mohol Boh sledovať osnovaním zapeklitých, kostrbatých, nevyspytateľných ciest osudu, z ktorých všetky bez rozdielu ústia do samoty a smrti, čo človeku akosi nevyhovuje, potom naozaj nie je jasné, prečo stvoril Boh myslenie tak, aby človeka – podľa teológov – stále zvádzalo na nesprávne chodníčky, k nesprávnym interpretáciám božích zámerov. Pokiaľ Boh zosiela utrpenie na človeka preto, aby sa človek z tohto utrpenia poučil, aby poznával seba a blížnych a aby sa cez bolesť očisťoval a zbavoval bremena, ktoré predstavuje materialistické zmýšľanie, potom je Boh zrejme sadista. Samozrejme, sadistom môže byť len v mierkach ľudskej interpretácie. V božích dimenziách sadistom zrejme nie je.

Profesor Halík hovorí, že nie je Boh a preto nevie rozlúštiť zmysel každej hroznej udalosti. To je v poriadku: zmysel niektorých desivých dejov vieme a zmysel niektorých ďalších dejov zas nevieme rozlúštiť. Dnes vidíme prvé prejavy následkov stáročia trvajúceho neekologického správania človeka. Ľahké by bolo povedať, že všetko zlo a utrpenie, ktoré na človeka v budúcich desaťročiach čakajú, si spôsobil človek sám. Dnes máme dostatok poznatkov, aby sme vedeli posúdiť, kedy sa správame bezohľadne a nezodpovedne. V minulosti to tak nebolo – poznáme napríklad éru industrializácie, keď si človek namýšľal, že jemu a jeho planéte sa nič nemôže stať. Správal sa bezohľadne, koristnícky. Budeme ho preto považovať za zločinca. To sotva. Budeme ho považovať za neinformovaného a nevedomého. Následky správania tohto neinformovaného človeka znášajú dnešné, oveľa väčšmi informované pokolenia. Z dnešnej perspektívy vieme rozlúštiť mechanizmus dejov zla, ktorého korene siahajú do minulosti. Vtedajší človek to však identifikovať nemohol. Človek teda naozaj nemôže vidieť zmysel všetkých dejov.

Otázka, prečo Boh dopúšťa, aby vždy ďalšie pokolenia museli znášať utrpenia nepredstaviteľných rozmerov, je stále neuspokojivo zodpovedaná. Nie je zodpovedaná vlastne vôbec nijako. Človek teda znáša nevysvetliteľné utrpenie nielen v čase prítomnom, ale prostredníctvom ďalších pokolení aj v čase budúcom a to v priam geometricky znásobenom množstve. Ako keby existovala horizontálna aj vertikálna gradácia hrôzyplných udalostí. Ak pripustíme, že takéto stupňovanie, takáto vzostupná špirála existuje, potom priznáme, že v pozadí pracuje akýsi mystický kozmický plán. To nám však nepomôže vo vyrovnávaní sa s našimi individuálnymi utrpeniami. A lacné teologické vysvetlenia, ktorým by sa profesor Halík chcel vyhnúť, no v konečnom dôsledku sa k nim aj tak uchyľuje, nám takisto neprinesú úľavu.

Jozef Varnusz




















pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (29) / napíš poznámku

aktuálne diskusie:
pohladHallerus04.Jun:15:03
jedinečnosťmních04.Feb:03:10
Je Boh kresťanov sadista?telerano03.Feb:05:20
Jesus loves Osamakristoph02.Feb:03:24
Napíšem to takto :negev01.Feb:19:07
. . .

čitateľov: 4853   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (1484)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy