?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Jeden deň z večnosti
@ eseje     3.1. 07, 04:37

Saepe dat una dies, quod totus denegat annus.
(Mnohokrát dá jediný deň, čo celý rok odopieral dať.)

(Walther 20 103)

Nič ľudského netrvá večne, hovorili už starí Rimania, a my by sme sa mali nad touto sentenciou vážne zamyslieť, práve tak ako i nad tým, ako sa v našich predstavách posúvajú hranice, ktoré by mali oddeľovať trvanie dočasného od kvality večnosti. Neodbytný pocit márnosti sa nás môže zmocňovať pri listovaní učebnicou dejepisu, práve tak ako aj pri návšteve starého cintorína. Obyčaj postaviť tým, ktorí odišli zo života okázalé kamenné náhrobky, či aspoň jednoduchý drevený kríž a vyznačiť na nich dátumy narodenia a dátum smrti, úplne zodpovedá ľudskému spôsobu nielen prekonávať, ale aj vytyčovať hranice. Dva dátumy, dva nášľapné kamene v prúde času.

Narodil sa a zomrel. Roky, ktoré určujú dĺžku trvania toho, čo bolo medzi tým - roky, vydeľujúce v minulosti hranice, za ktoré nedokázal ešte nikto nazrieť, i keď tieto vôbec nemusia byť úplne presné, nehovoriac už o tom, že ani nemusia dnes vôbec byť. Letopočty konštatujú, že ktosi kedysi bol, i keď vieme iba veľmi málo alebo vôbec nič o živote, ktorý ohraničili, o osude, ktoré začali a ukončili. Za tou hornou hranicou obvykle ostáva už len máločo. O štátoch, ríšach, impériách, a to i tých, ktoré si nárokovali atribút večnosti, sa tvrdí, že zanikli. Inými slovami boli rozvrátené, rozpadli sa, rozplynuli ako dym, ktorý kedysi stúpal z trosiek ich chrámov, chatrčí a palácov a zmenili sa na prízračné kráľovstvá mŕtvych, ríše duchov, snov a preludov.

O človeku sa obvykle zase hovorí, že odišiel na večnosť.
Ale je tomu naozaj tak ?

Prednedávnom ortodoxní Židia uskutočnili v Izraeli masové protesty proti vykopávkam prevádzaným na pohrebisku starom viac ako tisícročie. Argumentovali tým, že hrob má človeku poslúžiť na večnosť a nie iba na niekoľko desiatok storočí. Zarážajúca je predovšetkým logika tejto úvahy, keďže v našich podmienkach sme si "večnosť" skrátili sotva na niekoľko storočí. Ak sa máme zamýšľať nad kategóriou večnosti, mali by sme najskôr uvažovať nad priepastnou hĺbkou našej minulosti a nad tým, aký sme si vlastne vybudovali obraz o toku času a situovaní rôznofarebných čriepkov historických udalostí v celkovej mozaike dejín.

Je pochopiteľné, ak tú časť minulosti, ktorá je k nám bližšie, vidíme podrobnejšie a s väčším zmyslom pre detail, zatiaľčo teleskop poznania namierený hlbšie a hlbšie, zobrazuje udalosti čoraz neurčitejšie a z praktických dôvodov nazeráme na ne s čoraz menším záujmom. Nedávna história nám pripadá dlhá a mimoriadne bohatá na udalosti, zatiaľ čo doby dávno minulé, budia zdanie stručnosti a často i nezaujímavosti.

Vezmime si stredoškolskú učebnicu dejepisu, nalistujme v nej slovenské dejiny od založenia Samovej ríše v roku 623 po súčasnosť a zistíme veľmi výrazný nepomer. Rozdeľme knihu na mieste, kde sa hovorí o moháčskej katastrofe v roku 1526, kedy vojsko kráľa Ľudovíta II. utrpelo zdrvujúcu porážku od armády obráteného polmesiaca, a porovnajme si, koľko strán jej autori venovali obdobiu raného a vrcholného stredoveku (833-1526) a koľko z nich hovorí o tom období slovenskej histórie, aké nasledovalo potom. Podľa učebnice, ktorú mám k dispozícii odhadujem, že je to približne v pomere 1 : 5 namiesto objektívneho 1,5 : 1.

Pochopiteľne, že k takémuto spracovaniu látky viedli autorov dejepisu v prvom rade celkom pragmatické dôvody, napriek tomu môžeme uvažovať nad tým, do akej miery by bolo užitočné presvedčiť sa, ako to vlastne vyzeralo v skutočnosti. Aby sme správne postrehli proporcie jednotlivých aspektov dejín, použijeme výpočet, podľa ktorého skúmané časové obdobie vtesnáme do jediného dňa a jeho chronológiu vyjadríme prostredníctvom hodín a minút.

Na úvod začneme slovenskými dejinami, ktoré zahustíme do „Dňa Slovenska“. Za počiatok si zvolíme vznik Samovej ríše, ktorej centrum sa malo nachádzať v okolí dnešnej Bratislavy, či Nitry. Keďže sa Samova ríša stala významným územno-politickým útvarom, v ktorom možno vidieť korene slovenskej štátnosti, bude jej vznik v roku 623 predstavovať začiatok prvej minúty nového „Dňa Slovenska" a vznik samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 poslednú minútu dňa, ktorý prestupuje do nadchádzajúceho. Časový úsek medzi založením Samovej ríše a vznikom Slovenskej republiky predstavuje 1370 rokov, čo znamená, že každý rok sa rovná 1,5 minúte „Dňa Slovenska".

Deň Slovenska

Vznik Samovej ríše 0:00 hod.
Vznik Veľkomoravskej ríše 3:40 hod.
Príchod Konštantína a Metoda 4:12 hod.
Bitka pri Rozhanovciach 12:03 hod.
Bitka pri Moháči 15:48 hod.
Protihabsburské 17:10 hod
povstania 19:02 hod.
Zrušenie nevoľníctva 20:20 hod.
Uzákonenie spisovnej slovenčiny Štúrom 21:21 hod.
Memorandum slovenského národa 21:40 hod.
Založenie Matice slovenskej 21:42 hod.
Deklarácia slovenského národa 22:40 hod.
Vyhlásenie Slovenskej republiky 23:02 hod.
Slovenské národné povstanie 23:07 hod.
Nastolenie diktatúry komunistov 23:11 hod.
Invázia vojsk Varšavskej zmluvy 23:32 hod.
Sviečková manifestácia v Bratislave 23:53 hod.
Vznik samostatnej Slovenskej republiky 23:59 hod.


Z historických záznamov vyplýva, že Mojmír, knieža kmeňov, ktoré sa usadili na rieke Morave sa zmocnil územia Nitrianskeho kniežatstva, čím doslova ešte pred úsvitom slovenských dejín vznikla Veľkomoravská ríša, na ktorej tradíciu sa odvoláva aj preambula Ústavy súčasnej Slovenskej republiky, ktorú od prvého nezávislého útvaru našich predkov delí viac ako devätnásť hodín "Dňa Slovenska".

Je naozaj symbolické, ak v znamení nadchádzajúceho svitania prichádzajú rehoľní bratia Konštantín Filozof a Metod z poverenia byzantského cisára Michala III. so svojou vzácnou kultúrnou misiou. Keďže Slovania v tom čase nemali ešte svoje písmo, zostavil Konštantín ešte na byzantskom dvore hlaholiku a prekladal v nej texty do jazyka Rastislavových poddaných, čím dal impulz k využívaniu písma na našom území.

Možno prekvapujúco pôsobí fakt, že stredovek sa na Slovensku skončil pomerne neskoro - niekedy okolo pol desiatej večer. Udalosti obsiahnuté v piatich minútach pred trištvrte na desať - Memorandum slovenského národa a založenie Matice Slovenskej boli pokusom o dosiahnutie národnej slobody, avšak bola potrebná ešte dlhá hodina ukončená Deklaráciou slovenského národa v Martine.

V čase, kedy oblasť strednej Európy prešla v predvečer II. svetovej vojny do mocenského vplyvu Veľkonemeckej ríše, vznikla v druhú minútu po jedenástej hodine v noci Slovenská republika, ktorá hoci mala navonok znaky suverénneho štátu, bola fakticky závislá od svojvôle nacistických Nibelungov. Skutočne samostatná a suverénna Slovenská republika vznikla až v závere poslednej minúty pred polnocou a ako samostatný štát vstupuje v súčasnosti nielen do nového „Dňa Slovákov", ale aj do nového milénia.

Analogické prevody ako predtým, môžeme vykonávať v ešte širšom dejinnom meradle. Okrem iného môžeme preskúmať napríklad i históriu Európy, už len preto, aby sme si skutočne uvedomili,že ju tvoríme aj my a že sme jej neoddeliteľnou súčasťou. Tentoraz začneme pádom Západorímskej ríše, ktorý spustil oponu za epochou staroveku a výpočet opäť zakončíme rokom 1993, kedy bola novovzniknutá Slovenská republika prijatá do Rady Európy.

Deň Európy

Pád Západorímskej ríše 0:00 hod.
Príchod slovanských kmenov 0:22 hod.
Karol Veľký cisárom 5:05 hod.
Vznik Veľkomoravskej ríše 5:36 hod.
Upálenie Jána Husa 14:43 hod.
Vystúpenie Martina Luthera 16:19 hod.
Začiatok Tridsaťročnej vojny 17:53 hod.
Dobytie Bastilly 20:34 hod.
Napoleon cisárom 20:48 hod.
Bitka pri Waterloo 20:59 hod.
Revolučný rok v Európe 21:30 hod.
Zjednotenie Talianska a Nemecka 21:50 hod.
I. svetová vojna 22:32 hod.
22:35 hod.
Hitler ríšskym kancelárom 22:50 hod.
II. svetová vojna 22:55 hod.
23:09 hod.
Demontáž komunizmu v Európe 23:42 hod.
Zjednotenie Nemecka 23:43 hod.
Slovenská republika v Rade Európy 23:47 hod.

Ako vidíme, z tohto „Dňa“ naozaj vyplývajú zaujímavé údaje. Už 22 minút po polnoci prichádzajú do strednej Európy slovanské kmene, aby sa v nej natrvalo zabývali. O tom, že v skutočnosti nemusíme dnes nesmelo vstupovať do Európy, svedčí i fakt, že sme sa v nej ocitli už dávno vďaka úsiliu našich predkov, ktorí si v ranných hodinách dejín vybudovali silný a nezávislý štát - Veľkomoravskú ríšu.

Popoludnie „Dňa Európy“ bolo počínajúc upálením Jána Husa, cez nástup reformácie, Tridsaťročnú vojnu, Napoleonove výboje až po najväčšie svetové konflikty v našom storočí obzvlášť búrlivé. Obidve svetové vojny sa v našom prehľade európskej histórie ocitli hlavne preto, lebo Starý kontinent (posudzované našimi očami) si svoje utrpenie fixoval v spomienkach oveľa bolestnejšie ako ktorýkoľvek iný. Skúsme teraz uvažovať nad vybranými udalosťami svetových dejín, ktoré by v prenose do 24 hodinového cyklu vyzerali asi takto:

Deň dejín

Vynález písma Sumermi 0:00 hod.
Zjednotenie Egypta 0:29 hod.
Stavba Veľkej pyramídy 1:48 hod.
Vznik Akkadskej ríše 3:08 hod.
Chammurapiho zákonník 5:36 hod.
Homér píše Illiadu 10:23 hod.
Založenie Ríma 10:37 hod.
Nabukadnesar rúca Šalamúnov chrám 11:25 hod.
Bitka pri Maratóne 11:53 hod.
Alexander Veľký dobýva Strednú Áziu 12:41 hod.
Rimania ruinujú Kartágo 13:33 hod.
Zavraždenie Caesara 14:03 hod.
Narodenie Ježiša 14:13 hod.
Dobytie Ríma Germánmi 16:33 hod.
Mohamed na úteku z Mekky 17:16 hod.
Franská ríša na vrchole 18:07 hod.
Bitka pri Hastingse 19:24 hod.
Začiatok krížových výprav 19:33 hod.
Pád Carihradu 21:17 hod.
Objavenie Ameriky 21:28 hod.
Americká deklarácia nezávislosti 22:50 hod.
Lincoln prezidentom 23:15 hod.
Založenie Spoločnosti národov 23:32 hod.
Zrodenie atómového veku 23:39 hod.
Prvá umelá družica zeme 23:43 hod.
Prví ľudia na Mesiaci 23:46 hod.
Rozpad ZSSR 23:53 hod.
Slovenská republika členom OSN 23:53 hod.

Prehľad predložených udalostí kondenzovaných do jedného dňa je už sám osebe výrečný. Mňa osobne snáď prekvapuje fakt, že v čase, kedy maratónsky bežec Feidippos dobehol so správou o víťazstve na perách, aby sa vzápätí zrútil mŕtvy od vyčerpania na zem, nebolo ešte ani poludnie a prví ľudia dorazili na iné nebeské teleso až štrnásť minút pred záverečnou.

Iný, pochmúrny medzník ohlasuje začiatok nukleárnej éry ľudstva o 23:39 hod. blčiacou pochodňou atómového ohňa, ktorým rozzúrený boh vojny a techniky dvadsiateho storočia pripravil dvom japonským mestám osud mnohokrát horší od biblickej Sodomy a Gomory. Táto tragická udalosť nie je až takým nečakaným momentom, pokiaľ si spočítame, že s výnimkou prvých tridsiatich minút zúrilo počas „Dňa dejín“ 14 a pol tisíca vojnových konfliktov, v ktorých bolo ešte pred II. svetovou vojnou (50 miliónov obetí v 48 krajinách) usmrtených viac ako 1 200 miliónov ľudí, ktorí preliali viac ako 18 000 000 m3 krvi a ich lebky by vytvorili ruženec, akým by bolo možné obtočiť zemeguľu šesťkrát.

Zanechajme však tieto zlovestné výpočty a pokúsme sa načrieť do hĺbky dejín veľkorysejšie, teda spôsobom, ktorý nám dovolí vykonštruovať „Deň ľudstva“ začínajúci na prahu antropozoika:

Deň ľudstva

Objavenie neandertálca 0:00 hod.
Objavenie moderného človeka 20:48 hod.
Počiatky jaskynného umenia 22:24 hod.
Objavenie písma 23:45 hod.
Narodenie Ježiša 23:59 hod.:58 sek.

Z uvedeného teda vyplýva, že epocha prehistórie a teda i barbarstva, v akom zotrvávalo ľudstvo do objavenia písma skončila až o trištvrte na dvanásť, zatiaľ čo počiatok kresťanskej éry formujúcej v nasledujúcich stáročiach európsku kultúru včítane tej našej sa objavil až dve sekundy pred polnocou! Udivujúci pohľad do hĺbky minulosti však bude ešte zreteľnejší, ak si do trvania dvadsiatich štyroch hodín premietneme celú históriu našej planéty a vytvoríme si tak analogicky záverečný "Deň Zeme". Pre potrebu jemnejšieho delenia časových úsekov uprednostníme teraz namiesto strohej tabuľky opis:


Deň Zeme
Už pol hodiny po vzniku planéty beží na jej povrchu na plné obrátky chemická evolúcia, ktorej následkom sa už od 5. hodiny ráno začína vznik a organizácia bielkovinových štruktúr a od 6.hodiny vytvorí už prvý život v staršom prekambriu, ktorého predstaviteľov v podobe bezjaderných rias a mikroorganizmov dnes nachádzame v kanadských bridliciach, Južnej Afrike a michiganských medených baniach. Elementárne baktérie s jadrom sa objavujú až o 8. hodine, fotosyntetické o dve hodiny neskôr, zelené riasy o 13:30 a prvoky o 18:15, teda v predvečer "Dňa Zeme". Primitívne bezstavovce vznikajú okolo 19. hodiny v proterozoiku, bezstavovce s pevnou schránkou a huby o štvrť na desať večer, kedy dovtedy výlučne vodné formy života začínajú kolonizovať pobrežie pustých kontinentov. O 21:20 sa objavujú v mori mechúrniky, o 21:25 na plytčinách článkonožce - trilobity, o 21:30 machorasty a o 21:40, na začiatku ordoviku, prvé bezčeľustné stavovce.

O 21:50 začínajú rásť papraďorasty, v silúre o 22. hodine vzniknú čeľustnaté ryby a o desať minút nato na súši zahajujú svoj vývoj hmyz a škorpióny. O 22:20 prevádzajú druhýkrát inváziu na pláže pevniny obojživelníci a v tej chvíli začínajú rásť nahosemenné rastliny, o 22:25 sa objavujú dvojdyšné ryby, schopné prenikať i na súš, päť minút po nich vznikajú plazy, o 22:40 žaby a úderom 23. hodiny sa vyroja krokodíly a krytosemenné rastliny.

Začiatok poslednej hodiny „Dňa Zeme“ zahajujú obyvatelia svetového "jurského parku" - veľjaštery, ktorým o 23:10 začnú konkurovať prvé cicavce, žraloky (23:13), vtáky (23:15), veľryby(23:22) a tri minúty po nich dlho očakávané primáty. Krátko po pol dvanástej, akoby na Zemi pristála skutočná archa Noemova: postupne sa objavujú prví kopytníci, ťavy, nosorožce, netopiere, supy, kone, hlodavce, kurovité, čajky, slony, opice a šelmy. Minútu po 23:50 prichádzajú žirafy, tulene a dutorožce.

Situácia sa začína dramatizovať sedem minút pred polnocou, kedy sa objavuje prvý ľudoop. O 23:55 začína vlastný vývoj človeka, ktorý minútu pred polnocou vyústi do australopiteka a jeho vývoj pokračuje k stále dokonalejším formám. V poslednej štvrtine sekundy(!) dvadsaťštyri hodín trvajúceho "Dňa Zeme" sa mihnú udalosti spojené s civilizáciou „pánov tvorstva". Je v nej ukrytý vynález písma, pyramídy, Rím, Karol Veľký, práve tak ako objavenie Ameriky, Hirošima a prví ľudia na Mesiaci.

Zo všetkých prirovnaní nám práve denný rozpis minulosti našej planéty dáva výrečné ponaučenie, o tom, aby sme dejiny hodnotili sub specie aeternitatis, bez pocitu nadradenosti, s ohľadom na správne zaradenie človeka, ľudstva, ba dokonca i Zeme v nekonečnom priestore vesmíru.

Miloš Jesenský

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 5826   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (1483)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy