?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Posvätná geometria v hebrejskej Biblii 1
@ záhadná história     13.11. 06, 17:22

Kým začneme uvažovať o geometrických a harmonických vzťahoch spojených so stredovekou architektúrou, musíme sa aspoň stručne oboznámiť so základnými princípmi, ktoré určovali staroveké židovské posvätné objekty. Stredovek so svojou rozsiahlou symbolikou prehovárajúcou na mnohých úrovniach totiž priamo nadväzoval aj na staroveké židovské tradície. Týka sa to predovšetkým sakrálnych stavieb, ale aj výtvarného umenia, hudby a literatúry. K týmto témam sa však podrobnejšie dostaneme neskôr v iných častiach. Dnes si priblížime zopár základných princípov, ako ich vidíme na dvoch z najdôležitejších objektov: na Noemovej arche a na prenosnom Svätostánku. Odrazíme sa od údajov, ktoré sú zachytené v Tóre a Tanachu, t.j. v hebrejskej Biblii.

Prečo Biblia?

Hebrejská Biblia obsahuje mnoho rôznych textov, ktoré vznikali počas stáročí. Nejdeme ju však na tomto mieste podrobne rozoberať, upozorníme len na niekoľko dôležitých vecí. Keď sa do nej začítame, tak v nej nájdeme príbehy pripomínajúce mýty viacerých orientálnych národov, kronikárske zápisy podávajúce svedectvo o dejinách národa Izraelitov, množstvo usmernení, príkazov a odporúčaní... Medzi týmito usmerneniami majú významné miesto aj predpisy týkajúce sa usporiadania kultu. Dnes by sme si mohli povedať, že niečo takéto je úplne zbytočné. Že ide o bazírovanie na forme namiesto toho, aby sa kládol dôraz na obsah. Dokonca by sme mohli obviniť starovekých pisateľov z toho, že nadradili vonkajšiu stránku náboženstva nad vnútorným vzťahom k Bohu. Lenže, ako to už vieme, to je tak všetko, čo s tým môžeme urobiť. Práve Biblia, resp. náboženský duch starovekých Izraelitov ako taký, volajú po tom, že Boha nemožno vyjadriť obrazom. Nie je to možné, pretože Boh prekračuje všetko, čo je vo vnímateľnom svete. No biblické posolstvo je aj v tomto dôsledné. Vo svete človek nemôže nájsť skutočného Boha. Zbožštenie časti stvoreného sveta je zapriahnutie koča pred koňa. Vo svete však možno pozorovať odraz Božej moci, a to najzreteľnejšie v podobe rádu, usporiadania, štruktúry. Túto štruktúru však nie je možné odhaliť na prvý pohľad. Naopak, niekedy je potrebné veľké úsilie, aby človek odhalil príslušné vzťahy.

Prvým a základným činom Boha vo vnímateľnom svete bolo teda uplatnenie štruktúry, poriadku. Potom by však aj posvätné miesto, teda miesto, na ktorom sa človek odvracia od každodenných starostí a obracia sa k Bohu, malo vyjadrovať tento poriadok. Tu nám vstupuje do hry niekoľko rôznych faktorov. Prvým a najzreteľnejším je čas a rytmus. Možno povedať, že plynutie sa stáva časom v ľudskom chápaní až vtedy, keď sa rozčlení na základe určitého rytmu. Najjednoduchší rytmus udáva striedanie dňa a noci. Ďalšie rytmy súvisia s pohybmi hviezd a vesmírnych telies na oblohe. Tu si treba všimnúť dôslednosť hebrejského náboženského ducha: Staroveké národy spravidla stotožňovali Slnko, Mesiac, hviezdy a planéty so svojimi bohmi. Nie tak hebrejská Biblia. Ako upozorňuje profesor Jan Sokol vo svojich prednáškach, pre Izraelitov nemali byť hviezdy a nebeské telesá bohmi, ale len „väčšími a menšími svetlami“ dávajúcimi znamenia, určujúcimi čas a pomáhajúcimi človeku zorientovať sa. Aj celý príbeh Stvorenia obsahuje sám o sebe len málo skutočne originálnych prvkov. Samotný príbeh má paralely aj u iných orientálnych národov. Čo je však podstatné a čo robí hebrejské poňatie starých mýtov originálnym, je práve tento dôraz. Oddelenie Stvoriteľa a stvorenia, stvorenie ako uplatnenie poriadku a rytmu, stvorenie človeka ako slobodného tvora schopného rozhodovať sa a niesť za svoje konanie zodpovednosť.

Do takéhoto sveta umiestnil teda biblický Boh ľudí: do sveta, v pozadí ktorého vládne poriadok, štruktúra, rytmus. No tento poriadok a rytmus je často pred ľudskými očami ukrytý. Posvätné miesto preto musí človeku tento poriadok a štruktúru pripomínať. Malo by sa stať zástupcom tohto poriadku na Zemi. Pritom nie je tajomstvo, že už z jednoduchých praktických dôvodov najnázornejší spôsob, ako vyjadriť v priestore štruktúru, nám ponúka geometria. Konkrétne proporcie. Preto neprekvapí, keď nám Biblia umožňuje nahliadnuť aj do tejto oblasti života starovekých Izraelitov. Geometrické vzťahy spojené s prvými posvätnými objektmi boli pre vtedajších ľudí pravdepodobne veľmi dôležité, pretože sa zachovali sformulované priamo v podobe príkazu či usmernenia, ktoré vydal Boh človeku.

Noemova Archa

S posvätným miestom či objektom si človek akosi podvedome spojí chrám alebo aspoň svätyňu. No prvým takýmto objektom, ktorý spomína Biblia, je Noemova Archa. Loď, na ktorej mal Noe, „jediný spravodlivý“, zachrániť svoju rodinu a všetky živočíšne druhy pred potopou. Necháme teraz bokom úvahy o tom, ako to bolo s tou potopou sveta „naozaj“. Už v staroveku bolo totiž jasné, že Noemova Archa je skôr symbolickým obrazom než skutočnou loďou. Ak je to však tak (a to pripúšťa rovnako rabínska ako aj kresťanská tradícia), potom sa celý príbeh dostáva do iného svetla. Archa totiž už nie je samotná loď, ale nástroj záchrany ľudstva a života ako takého.

Podľa hebrejskej Biblie dostal od Boha pokyn k stavbe lode patriarcha Noe, pretože on a jeho rodina bol na Zemi jediný spravodlivý. Čo je však zaujímavejšie, Biblia síce nezachytáva konštrukčné detaily obrovskej lode, obsahuje však jej proporcie:

Učiň sobě koráb z dříví gofer; příhrady zděláš v tom korábu, a oklejuješ jej vnitř i zevnitř klím.
A na tento způsob uděláš jej: Tří set loktů bude dlouhost toho korábu, padesáti loktů širokost jeho a třidceti loktů vysokost jeho.
Okno uděláš v korábu, a svrchkem na loket vysokým zavřeš jej; dvéře také korábu v boku jeho postavíš, a pokoje spodní, druhé i třetí zděláš v něm.
(Genesis 6: 14-16)

O rozmeroch Noemovej Archy špekulovalo mnoho učencov staroveku aj neskorších dôb. Nigel Pennick (1980: 57) uvádza, že istý kabalistický komentár pridáva ďalšiu informáciu, totiž každá z troch palúb mala mať 11 oddelení, čím sa dosiahol počet 33. Iným spôsobom interpretuje toto miesto v Písme svätý Augustín vo svojom diele De civitate Dei. Pre Augustína je Archa predobrazom Cirkvi, čiže Božieho štátu. Archa je z dreva, ako aj kríž, na ktorom visel jediný prostredník medzi Bohom a človekom (1. Tim. 2:5). Naznačujú to jej rozmery - dĺžka, šírka a hĺbka (podľa Gen 6:15 je to v lakťoch 300×50×30, alebo ak to prerátame na stopy, tak 450 × 75 × 45). Tieto pomery zodpovedajú proporciám idealizovaného ľudského tela (6 × 1 × 3/5 stopy), ktorého výška od vrcholku hlavy po päty je šesťkrát väčšia než šírka a desaťkrát väčšia než tretí rozmer. Mohlo by sa zdať, že ide len o špekuláciu a násilné napasovanie kresťanského výkladu na starozmluvné príbehy. Na takúto námietku však máme odpoveď na dvoch rôznych úrovniach. Prvou úrovňou je neskorší vývin v rámci kresťanskej cirkvi: proporcie ľudského tela sa objavujú v sakrálnej architektúre románskeho, gotického a aj neskorších slohov. Druhou rovinou je samotná židovská tradícia. Stotožnenie proporcií Archy s idealizovaným ľudským telom totiž nie je len kresťanská špecialita, ktorá sa snažila vidieť predobrazy vlastných predstáv o Spasiteľovi aj tam, kde neboli. Ide aj o jednu z možností alegorického (obrazného) výkladu Písma v rámci menej rigorózneho, čiastočne helenizovaného židovstva. Jedným z významných predstaviteľov tohto prístupu bol Filón Alexandrijský (hlavne v diele Questiones in Genesim, II., 1-7).

Archa zmluvy a Tabernákulum

Ďalším zaujímavým objektom z pohľadu geometrických vzťahov je Svätostánok (Tabernákulum) a Archa zmluvy. Kým Noemova Archa bola skôr symbolickým predmetom, ktorý možno v hmotnej podobe ani nemusel existovať, Svätostánok a Archa zmluvy sa už viažu na konkrétny náboženský kult. Možno povedať, že išlo o prenosnú náhradu chrámu. V hebrejčine sa nazýva Miškan, doslova „príbytok“. Izraelitom slúžil ako hlavný priestor na vykonávanie bohoslužby počas putovania z Egypta, počas dobýjania Kanaánu a od čias usadenia sa v Palestíne až po založenie Šalamúnovho chrámu. Svätostánok bol najmä „posvätným okrskom“, ktorý obsahoval viaceré kultové predmety. Najdôležitejším predmetom bola Archa zmluvy, v ktorej mali byť uložené tabule s textom základného posolstva - Desatora. Ako v predchádzajúcom prípade, aj tu dostali Židia priame pokyny, ako majú kultové miesto a Archu zmluvy vybudovať (Exodus 25:8-40, 26 a 27). Keďže ide o pomerne rozsiahly text, nebudeme ho citovať. Zameriame sa len na základný opis.

Kapitola 25 knihy Exodus udáva, ako má vyzerať Archa zmluvy, stôl na posvätné chleby a sedemramenný svietnik. V prípade Archy a stola kniha udáva aj rozmery. Archa má byť vlastne skriňa (truhla) dlhá dva a pol lakťa, široká a vysoká jeden a pol lakťa. Majú ju zhotoviť z dreva akácie a pozlátiť. Na vrchnáku majú byť dvaja cherubíni, ktorých krídla sa majú dotýkať nad stredom vrchnáka. Z akáciového dreva mali ľudia zhotoviť aj stôl na posvätné chleby. Ten mal byť dlhý dva lakte, široký jeden lakeť a vysoký pol druha lakťa. Aj stôl mal byť pozlátený a rovnako ako Archa, mal mať po bokoch štyri kruhy umožňujúce nesenie na žrdiach.

Svätostánok (Tabernákulum) opisuje najmä 26. kapitola knihy Exodus. Pre nás je podstatné, že stál vnútri dvorca, ktorý mal tvar obdĺžnika zloženého z dvoch štvorcov. Mal rozmery 100 krát 50 lakťov; plot, ktorý ho obklopoval, mal byť vysoký 5 lakťov. Po každej strane držal plot príslušný počet stĺpov tak, aby boli medzi nimi 5-lakťové úseky (Exodus 27:9-13, 18). Tak stĺpy vytvárali štvorcovú sieť so základným štvorcom s rozmermi 5 krát 5 lakťov. Toto usporiadanie je zaujímavé z hľadiska geometrickej symboliky, ale tomu sa budeme venovať v tomto článku neskôr. Stretneme sa s ním totiž častejšie a nielen v starožidovských posvätných objektoch. Teraz sa však vráťme k dvorcu, na ktorom stálo Tabernákulum. Malo pôdorys tvaru obdĺžnika zloženého z troch štvorcov. Jeho steny boli zhotovené z drevených dosák dlhých 10 lakťov a širokých 1½ lakťa. Tieto dosky boli dlhšími stranami začapované jedna do druhej a upevnené zvislo, takže vytvárali stenu vysokú 10 lakťov. Južnú a severnú stenu tvorilo po 20 dosák (spolu 30 lakťov), západnú stenu 6 dosák plus dve v rohoch, ktoré spevňovali konštrukciu (spolu 9 lakťov vnútornej šírky; ak dlhšie steny prekrývali kratšiu stenu, dosiahla sa šírka 10 lakťov). Východná stena bola otvorená a predstavovala vstup zakrytý záclonkou zavesenou na konštrukcii, ktorú nieslo päť pozlátených stĺpov. Orientácia posvätných stavieb vo východo-západnom smere je typická pre mnohé kultúry. V rámci dvorca bol Svätostánok posunutý ďalej od stredu západným smerom a z východnej strany bol otvorený (resp. uzatvorený len symbolicky, záclonkou a portálom tvoreným pozlátenými stĺpmi). Takýmto spôsobom ho mohli navštíviť už prvé ranné lúče slnka. Tie zároveň osvetľovali nádvorie s oltárom, čo určite vytváralo slávnostnú atmosféru. Naopak, na západnú stranu mali padnúť tiene. Podobnú dispozíciu majú napríklad aj staršie kresťanské kostoly. Zvlášť gotická architektúra s chórom na východnej strane zodpovedá tomuto popisu. Chór - teda priestor s oltárom v gotickom chráme - je osvetlený mnohými oknami, ktoré často vypĺňali farebné vitráže. Keď teda človek vstupoval do chrámu zo západnej strany (ktorá predstavovala „svet“ v protiklade proti „Nebeskému Jeruzalemu“ na východe), tak tieň padol za neho a symbolicky ostal vonku, mimo chrámu. Človek tak mohol oslobodený kráčať k Svetlu.

Vráťme sa však k starožidovskému Svätostánku. Tento krytý priestor (ktorého strechu tvorili zošité pásy kožušiny) vnútri rozdeľovala ozdobná opona na dve nerovnako veľké časti: Väčšiu prednú časť (bližšie pri vstupe) - svätyňu - a menšiu zadnú časť - Veľsvätyňu. U nej sa udáva štvorcový pôdorys, teda 10 krát 10 lakťov. Práve vo Veľsvätyni, čiže za oponou, sa mala nachádzať Archa zmluvy. Vo svätyni pred oponou sa zas nachádzal stôl a svietnik. Stôl mal stáť na severnej a svietnik oproti nemu na južnej strane Svätostánku (Exodus 26:31-37). Pred Svätostánkom na dvorci sa mal nachádzať oltár na obetovanie. Aj pre oltár udáva kniha Exodus rozmery: Mal mať plochu štvorcového tvaru o rozmeroch 5 krát 5 lakťov (čo je, ako si pamätáme, zároveň „modul“ - základný kameň - celého plánu) a mal byť vysoký 3 lakte (Exodus 27:1).

Symbolika proporcií a náznak z hudobnej harmónie

Po tomto stručnom opise sa môžeme vrátiť k proporciám Svätostánku a jeho vybavenia. Vieme už, že dvorec mal tvar „zdvojeného štvorca“, teda obdĺžnika 100 krát 50 lakťov. Stĺpmi a výškou plota určoval štvorcovú sieť s políčkom 5 krát 5 lakťov. Toto políčko tvorilo základný modul, od ktorého sa odvodzovali ďalšie miery. Okrem iného bol vyjadrený plochou obetného oltára. Ten však zatiaľ necháme stranou; zatiaľ si zapamätáme, že rozmery dvorca boli v pomere 2:1. Rozmery svätostánku (30 krát 10 lakťov) a rozdelenie jeho vnútra na dve časti oponou (10 krát 10 pre Veľsvätyňu a 20 krát 10 pre svätyňu) zas ponúkajú nasledujúce proporcie: 3:1 pre celý Svätostánok, 1:1 pre Veľsvätyňu a 2:1 pre svätyňu so stolom pre posvätné chleby a sedemramenným svietnikom.

Archa mala podľa knihy Exodus rozmery 2½ krát 1½ krát 1½ lakťa, teda v nej bol obsiahnutý pomer 5:3:3. Jej dĺžka zároveň predstavovala polovicu zo strany modulu, teda z piatich lakťov. Oltár, ktorý predstavoval symbolickú protiváhu Archy, mal zas rozmery 5 krát 5 krát 3 lakte, teda proporcie 5:5:3. Symbolická protiváha bola vyjadrená viacerými znakmi: Archa bola umiestnená vo Veľsvätyni, teda za tromi symbolickými „bránami“. Ak bol posvätný dvorec zložený z dvoch štvorcov, potom Archa tvorila centrum „zadného“ - vnútorného štvorca, kým oltár bol centrom „predného“ - vonkajšieho. A napokon, kým k Arche mali prístup len vyvolení, na oltári sa každý deň obetovalo (Exodus 30:38-46) a obeta bola verejná.

Posledný objekt, u ktorého máme zadané rozmery, je stôl na posvätný chlieb. Ten sa mal nachádzať vnútri vo svätyni a mal mať rozmery 2 krát 1 krát 1½ lakťa (Exodus 25:23). Jeho proporcie teda mali byť 4:2:3, resp. plocha 2:1, dĺžka k výške 4:3 a šírka k výške 2:3 (Nigel Pennick (1980: 61) mylne udáva jeho dĺžku 2½ lakťa, čo by zmenilo číselné pomery).

Vidíme teda, že v prípade Noemovej Archy a Svätostánku sa k slovu dostávajú tri základné štruktúry, ktoré neskôr nájdeme v takmer všetkých sakrálnych objektoch západného sveta: proporcie idealizovaného ľudského tela, štvorec a od neho odvodená modulárna stavba (štvorcová mriežka) - v rámci nej napríklad aj obdĺžniky zložené z dvoch, troch a viacerých „základných“ štvorcov - a obdĺžnik s celočíselným pomerom strán. Pritom pomery strán v týchto obdĺžnikoch spĺňajú pravidlo, že ide o malé celé čísla. Ďalšie súvislosti zatiaľ len načrtneme: Ak si úsečku určitej dĺžky vymodelujeme napnutou strunou, potom pre príslušné pomery dĺžok dostávame v tzv. pythagorejskom ladení nasledujúce tónové intervaly: Pomer 2:1 (teda aj 4:2) dáva oktávu, pomer 3:3 či 5:5 (teda v skutočnosti 1:1) je prima, 3:2 čistá kvinta a 4:3 čistá kvarta. Pritom čistá kvinta, teda pomer 3:2, je základom pre vybudovanie celej stupnice. Všetky dovedna tvoria súbor takzvaných konsonantných (harmonicky znejúcich) tónov. Z tohto súboru sa vymyká pomer 5:3. Ten sa v pythagorejskom ladení nenachádza, resp. v ňom znie disharmonicky. Má však význam v sedemtónovej stupnici (ktorá je založená na tzv. čistom alebo prirodzenom ladení). V tejto sedemtónovej stupnici predstavujú všetky z pomerov, ktoré sme si spomenuli, celé tóny. K tomuto a k ďalším symbolickým súvislostiam sa však dostaneme v ďalších pokračovaniach.

Gorimír, november 2006

Literatúra:
Biblí svatá Kralická

AUGUSTINUS, Aurelius: De civitate Dei (O Božom štáte). XV., 26. kap. V anglickom preklade dostupné online: http://www.ccel.org/ccel/schaff/npnf102.iv.XV.26.html

FILÓN Alexandrijský: Questiones in Genesim (Otázky o knihe Genesis), Kap. II, ods. 1-7. V anglickom preklade dostupné online: http://www.earlychristianwritings.com/yonge/book42.html

PENNICK, Nigel (1980): Sacred Geometry. Symbolism and Purpose in Religious Structures. Wellingborough, Northamptonshire: Thurstone Press Ltd.

SOKOL, Jan (s.d.): Výklady Bible. Nepublikované přednášky na Fakultě humanitních studií UK, Praha

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (16) / napíš poznámku

aktuálne diskusie:
A co kruh?vseved16.Nov:10:26
Sokollev14.Nov:11:52
Kľúčjonatan14.Nov:00:21

čitateľov: 4700   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (1483)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy