?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Príchod víl
@ eseje     26.4. 06, 02:45

Tohto roku skončila zima neskoro, ale náhle, akoby jar nechcela pripustiť jej návrat v kŕčovitých záchvevoch chladu a sneženia, ktorými už len predstierala predošlú moc. Sneh sa topil, voda nesmelo vsakovala do ešte premrznutej pôdy, pomedzi steblá neduživej, takmer mŕtvej trávy a menila zeminu v blato, akoby z nej mala koncom marca povstať celá armáda hlinených golemov.

V neskorý večer, hlásiaci sa hmlou a vlhkým chladom, keď sa v tme dali skôr tušiť ako vidieť sivé povrazce vody crčiace zo strechy pred oknom a okolité zvuky zanikli v monotónnom zurčaní ozývajúcom sa z odkvapu, sa dalo naozaj robiť iba máločo. Povedané slovami jedného z najmladších ruských klasikov : “Človek by sa najradšej zavŕtal čo najhlbšie do kresla, vrazil do videa kazetu s niečím farebne debilným, teda americkým, hodil do seba pohárik koňaku a takto zaspal.”


Jednoduché kúzlo z môjho magického grimoára, variácia na jedno z mnohých, ktorým po návrate domov ukončujem svoj pracovný deň, ak mi už neostávajú sily na písanie, však tentoraz fungovať určite nebude.

Popravde povedané, hlavne preto, lebo nie som doma a v tejto chvíli ani nie som sám.
Alebo je to azda naopak a všetko sa to deje iba v mojej hlave, keď nad tým osamote premýšľam ?

Skúste si to predstaviť alebo rozpomenúť sa aj sami : Je hlboká noc. Ležíte vedľa niekoho, koho milujete. Počúvate jeho pravidelný dych, podľa ktorého viete, že už dávno spí, zatiaľ čo vy s rukou pod hlavou pozeráte do stropu nad sebou alebo do jeho tváre a premýšľate o budúcnosti vášho vzťahu.

Milujete ho ?

Milujete ho a chcete, aby to tak ostalo navždy. Možno s tým súhlasí alebo vám niečo v tomto zmysle už navrhol, povedal, že si bez vás nevie svoj život predstaviť ? A možno ste to povedali aj vy sami, ale stále sa neviete rozhodnúť ? Čo keď sa naozaj vezmete a potom spoznáte niekoho, kto sa k vám bude hodiť oveľa viac ?

Ako vieme, že sme stretli toho pravého ? Ťažká otázka a okrem toho vám ešte úprimne poviem, že aj nepatričná. Možno je zahanbujúce myslieť na to hlavne vo chvíli, keď vám dáma práve odpočíva v náručí a je naozaj tak blízko, že cítite tlkot jej srdca, práve tak ako by patrilo vám.

A položme si ďalej otázku: Nepatrí to srdce teraz už aj vám ?

Pokiaľ sa vám to zdá byť príliš sentimentálne a v tejto situácii uprednostníte na rozdiel odo mňa azda tón, akým by ste sa obracali k psychoterapeutovi, môžem túto vetu rozvinúť (i keď tentoraz zase nesadne mne):

“Mám za sebou bolestný vzťah. Túžim stretnúť niekoho, kto by mi bol nablízku, ale bojím sa ďalšieho sklamania. Ako mám nabudúce poznať, že nie som s tým správnym človekom, skôr ako mi opäť zlomí srdce ?”

Nepochybujem, že vám ten láskavý pán so zlatými obrúčkami okuliarov na nose poradí dobre, keď si v jeho pracovni s diplomom na stene posťažujete na problém (za honorár, hoci diskrétne, lebo nie v hotovosti). Nevylučujem, že môžu pomôcť aj mnohé z tých kníh o vzťahoch, osobnom raste, emocionálnych programoch a kritériách partnerstva, ale - nehnevajte sa teraz na mňa - ja stále verím mýtom lásky a nejaké testy o spolužití muža a ženy veru prepisovačkou vyplňovať nebudem, zvlášť keď miesto “ďalších kníh s vôňou” populárnej autorky čítam stredovekých básnikov, medzi ktorými nachádzam verše Márie Francúzskej :

Mais, on ne peut plus vivre,toi sans moi et moi sans toi.

“Veď sa nám ani žiť už nedá, tebe bez mňa a mne bez teba.”

A navyše: popri viere v rusalky a amazonky, verím ešte v niečo, čo si vyžaduje skutočnú odvahu.
Ja totiž dúfam v príchod víl.

A nemyslím si to len sám.

“Vďaka tomu, že som mala šťastie vyrastať v Alpách, stal sa les mojím domovom a ja som strávila mnoho hodín pri potoku za naším domom”, spomína spisovateľka Sylvie Gayanová na svoje detské stretnutia s vílami. “Často som ich počúvala, keď spievali spoločne s vetrom preháňajúcim sa lesom. A niekedy ich hlasy splývali s bzukotom včiel a spevavými hláskami vtákov. Boli to časy zázrakov, aj keď toto slovo v tej dobe nedávalo žiaden zmysel. Život samotný bol totiž zázrakom a ja som bola časťou jeho mágie. Hrala som sa so slnečnými lúčmi na skrývačku, poznala som každý kameň, každú kvetinu a najšťastnejšia som bola práve tam, v prírode. Zbierala som huby, jedľové šišky a nosila ich domov. Môj teriér bol jediným sprievodcom, ktorý smel so mnou do tohto zázračného sveta. Dodnes nosím v sebe intenzívnu spomienku na tieto nádherné, bezstarostné dni. Existoval iba jeden prítomný okamih, teraz a tu, a ten bol fantastický a nekonečný. Nebolo žiadne včera, ani zajtra, iba prekrásna prítomnosť. Tá prítomnosť, v ktorej boli mojimi spoluhráčmi a spoločníkmi elfovia a víly a patrili nerozlučne k môjmu životu.”

Je skutočne ťažké tomu uveriť. Predsa však poznáme podivné veci. Napríklad vieru bez zázraku a zázrak bez modlitby. Neviditeľnú, ale predsa zreteľnú hranicu medzi svetlom a tmou. Šero, niečo medzi tým, záhadný spôsob, akým zanikajú farby, aby v našom svete čas od času vyniklo to podstatné.

Fotografia víly, zhotovená cez magický objektív. Čiernobiely film, z rozmaru všetkým znudeného režiséra, mnohoraké odtiene sivej, v ktorých má iba vaša milovaná šaty vyvedené v pastelových farbách.

“Ujo Miloš, pozri sa, aká je tá teta pekná!”, upozornil ma sotva päťročný, ale na svoj vek až príliš emancipovaný člen našej široko rozvetvenej rodiny, keď som ho zobral na ruky, aby som ho preniesol cez veľkú kaluž vody na chodníku počas prechádzky v parku. A ja som sa naozaj pozeral. “Teta” bola veľmi krásna a možno až príliš mladá, aby mohla byť naozaj niekoho tetou. S dlhými vlasmi, s kabelkou a knihou v ruke.

A s takým hlbokým smútkom v očiach.

Takto to býva takmer vždy.

Víla je v našom svete cudzinkou, stelesnením bolestného ženského odcudzenia, toho, čo je nestále, menlivé, niekedy takmer nepriateľské, niečoho, vďaka čomu sa často stáva prenasledovaná v citoch, obeťou niekoho pôžitku z vlastníctva. Víla je ženou odlúčenou, keď dovolí, aby sa jej muž zmocnil a v tom momente ju aj stratil.

Alebo je to iba predstava ? Je žena, ktorú držíme v náručí iná, je skutočne vílou, preoblečenou alebo vyzlečenou podľa našich predstáv, éterickou bytosťou zo snov, v ktorých kráčala na pol cesty k nám, ale teraz ju od seba vzďaľujeme, možno sa usilujeme o to, aby sme sa nevedome odcudzili vlastným citom, spriadajúcim sa v priveľmi vyrovnaných líniách časového toku ?

Potrebujeme znovu strácať na ceste Popoluškinu črievičku, aby sme ju potom mohli opätovne nachádzať ? Aby sme zase mohli trpieť i milovať, roznecovať túžbu úmerne vedomej a intenzívnej vášni, uvedomovať si city aj vďaka bolesti, podobní Andersenovej víle, keď kráčame chodidlami po črepoch z rozbitého zrkadla reality ?

Alebo už len predstierame mučeníkov, keď sa po kolená brodíme v pahrebe kedysi prudko horiacej inkvizičnej hranice vášne, po popole, ktorý však už dočista vychladol ?

Aby víla mohla objaviť lásku, zvolila slobodu. Nebola to však sloboda získaná čiernou mágiou, ale vykúpená jej vlastnou bolesťou. Keby to totiž bolo inak, malá víla by chodila po svete ľudí, ale ostré črepiny by rezali do nôh niekoho iného.

Nezmyselné a predsa hlboko pravdivé veci. Púpava rastúca cez betón. Pohľad zo studne na hviezdy v pravé poludnie. Milostná mágia, pár kvapiek krvi na bielej vreckovke, zaklínadlá písané prstom na zarosené okno. Kožušina vlkolaka rozprestretá na zemi, ktorú každé ráno prekračujem z postele bosými nohami. Aura, ktorú môžete vidieť u zaľúbených ľudí, keď sa budete len tak túlať ulicami.

Modrá krv a červená obloha.
Láska ako rozhodnutie.

To všetko predchádza príchodu víl.

A ja vás prosím, aby ste tomu verili.

MILOŠ JESENSKÝ



pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (64) / napíš poznámku

aktuálne diskusie:
VýbornýSaso28.Apr:16:56
clanoksmilax28.Apr:09:49
Del!!!carpo28.Apr:03:32
Carpo!!!!del27.Apr:11:27
dakujem...poldo26.Apr:05:28

čitateľov: 6598   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (1484)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy