?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


O poslaní povrchnosti II.
@ eseje     19.3. 06, 04:33

Tajný kult povrchnosti

Opakujem však: tento článok nemá viesť k spochybňovaniu svedomitosti a presnosti a k zbožťovaniu povrchnosti, ale práve naopak. Zvýšená pozornosť dokáže oceniť aj výdobytky povrchnosti. Mali by sme zakaždým a nanovo zmierovať s tým, že nech už pracujeme akokoľvek svedomito a precízne, nikdy sa nám nepodarí vylúčiť chyby. Dôkazom je dielo tlačiarenských škriatkov.

Dnes texty vznikajú skôr v digitálnej podobe, v tlačiarni s nimi už toho veľa nenarobia, veľa už na nich nenaopravujú. A predsa, napriek úžasne presným technológiám je v dnešných knihách oveľa viac chýb, ako v knihách, ktoré vychádzali v časoch bez súčasných vymožeností techniky. Na vine je veľmi pravdepodobne zrýchlenie. Zrýchlenie je zasa spôsobené vidinou zisku a vidina zisku je vlastne surový boj o prežitie, lenže trošku v ružovom. Zbohatnúť sa dá len rýchlo, pretože to, čo je atraktívny tovar dnes, zajtra už nemusí nikoho zaujímať.

Úroveň vyvíjajúcej sa techniky vedie človeka k tomu, aby zrýchľoval svoj život, pričom boli časy, keď to bolo naopak: keď človek zdokonaľoval techniku, aby mohol žiť rýchlejšie. Človek techniku kontroloval. Samozrejme, dá sa povedať, že ju kontroluje aj dnes - no konkrétneho kontrolóra sotva môžeme identifikovať.

Technika sa vyvíja živelne: k tomu, aby sme neustále objavovali vylepšenia, uľahčenia a zrýchlenia nás núti úroveň techniky v iných krajinách, v iných firmách, v iných mozgoch. Vzniká teda neviditeľná sféra pozostávajúca z množstva mozgov, ktorých interaktívna práca (nezáleží na tom, či ide o konkurenciu alebo o kooperáciu) človeka rozhodne stojaceho (alebo len bezradne postávajúceho) za technikou značne anonymizuje, abstrahuje. V konečnom dôsledku sa teda dá povedať, že technika sa už vymkla spod kontroly a chod civilizácie riadia také (umelé) inteligencie, na ktoré človek nestačí ani mentálne ani emocionálne.
Umelé inteligencie človeku prácu uľahčujú predovšetkým tým, že mu odbremeňujú pamäť. Nútia ho vlastne k roztržitosti a rozháranosti - pretože spolupráca s umelými inteligenciami si vyžaduje fragmentarizáciu mysle a rýchlosť reakcií (čiže nedostatočný čas na spracovanie informácií) - a teda aj k povrchnosti.

Civilizácia je založená na konzumovaní a vyrábaní odpadkov - to dnes vie aj školák. Na to, aby mechanizmus konzumu mohol spoľahlivo fungovať, je potrebné udržovanie povrchnosti. Povrchnosť sa stala kultom každodenným, lenže súčasne aj tajným, pretože masy síce tušia, že sú v područí čohosi, len si nevšimli, že je to kult...

Kto prevádzkuje ten prekliaty kolotoč?

Táto globálne udržiavaná povrchnosť, o ktorej som pred chvíľou písal, nie je totožná s tou, o ktorej som na začiatku tohto príspevku začal hovoriť. Ja som mal na mysli tvorivé využívanie vlastných chýb. Nie v zmysle poučovania sa z chýb, ale skôr v zmysle sledovania tej nite udalostí, ktorá sa od chyby spôsobenej nepozornosťou odvíja.

Globálne udržiavaná povrchnosť takéto skúmanie neumožňuje. Globálne udržiavaná masová povrchnosť má viesť k apatii, k poslušnosti, k zosynchronizovaniu jednotlivcov. V záujme koho alebo čoho - to zostáva naďalej znejasnené. Niekto povie, že v záujme zisku. Áno, lenže keď si uvedomíme, že v záujme väčšieho zisku sa stupňuje zrýchľovanie, dospejeme aj k tomu, že zrýchľovanie zasa stupňuje honbu za ziskom. A kruh sa uzaviera. Chcete povedať, že tento kolotoč nemá svojho pána? Svojho prevádzkovača a údržbára? Že chýba púťový kolotočár, ktorý stisol gombík a teraz obďaleč postáva a pozoruje vírenie kolotoča?

Kolotoč globálne udržiavanej povrchnosti nás dokáže (pri)viesť k presvedčeniu, že sme nenahraditeľní a že všetko musíme mať pod kontrolou. A to práve akosi nejde. Každý človek má vo svojom genóme v takom či onakom množstve zastúpený sklon k povrchnosti. U niekoho sa povrchnosť prejavuje ako odklad: „Viem, že toto a toto som nevyriešil uspokojivo, ale neskôr sa k tomu vrátim.“ Nikdy sa k rozrobenej veci nevráti. Jednak už nebude mať čas a jednak už stratil aj počiatočné nadšenie.

U iného povrchnosť má takúto podobu: „Viem, že som to urobil dokonale“. Táto myšlienka pochádza z neznalosti. Skrátka v danej chvíli dotyčná osoba nemala k dispozícii všetky poznatky a skúsenosti, ktoré potrebovala k lepšej realizácii započatého diela. Nemôžeme za svojich rodičov, nemôžeme za svojich súrodencov, nemôžeme za svoje genetické danosti a - nemôžeme za prísun, množstvo, kvalitu a spôsob spracovania informácií, ktoré sa nám v určitom okamihu dostávajú. Príklad: dedinský chlapec, ktorý sa prejavoval ako zručný maliar, na umeleckej akadémii v meste pohorel, pretože na dedine nemal konkurečné prostredie a nemal k dispozícii také informácie ako jeho spolužiaci z veľkomesta. Keďže v dedine ho každý presviedčal, že je najlepší, uveril. Bol preto povrchný? Bol neznalý. Ale v meste sa o sebe niečo dozvedel. Dozvedel sa presne to, že bol neznalý. Dopustil sa preto povrchností.

Kolotoč globálne udržiavanej povrchnosti pestuje odpor voči induviduálnej, súkromnej povrchnosti. Na prvý pohľad to vyznieva chvályhodne. Je to však klamlivé. Kým s vlastnou povrchnosťou môžete pracovať, poobracať ju, skúmať ju, zatiaľ s tou, ktorú vám nanucujú zo všetkých strán, ak ju raz vpustíte do svojho príbytku - ako vampíra -- sotva už niečo zmôžete...

Použil som honosný výraz „globálne udržiavaná povrchnosť“, no tým som chcel povedať len toľko, že je reč o známej, ako ľudstvo starej kolektívnej povrchnosti, o tlaku kolektívnych zovšeobecnení. Tento tlak - v čase súčasných i budúcich technológií - nadobúda priam neznesiteľne gigantické a démonické rozmery. Ak teraz napíšem, že niečo (a tým niečím nie je ľudstvo, nech už sa vo svojich rozhodnutiach a činoch prejavuje akokoľvek samovražedne) sa nás za každú cenu snaží vyhubiť - fyzicky aj mentálne - tak to nepíšem preto, lebo si myslím, že ľudstvo je to najlepšie, čo sa v priľahlom vesmíre mohlo prihodiť.

Ľudstvo ako celok sa nedokáže správať svedomito, precízne, dôsledne. Jednotlivec áno. Ale len v rámci svojich veľmi obmedzených možností - a ešte obmedzenejších názorov.

Jednotlivec môže dúfať, že jeho svedomitosť a precíznosť - v obrovskom oceáne povrchnosti - budú aspoň na niečo dobré. Jednotlivec má šancu si uvedomiť, že aj koncept povrchnosti je len v jeho hlave a každý si pod povrchnosťou predstavuje niečo iné. Aj myšlienka, že každý si pod povrchnosťou predstavuje čosi iné, sa môže zneužiť na obhajobu povrchnosti. Aj autor tohto článku si myslí, že môže zasvätene písať o povrchnosti, pričom k dispozícii mal len povrchné poznatky. Ktoré viedli k povrchným postrehom o povrchnosti. Pretože po celý mi vŕta mysľou: Čo sa skrýva pod povrchom povrchnosti?


Tomáš Dubloň

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (3) / napíš poznámku

aktuálne diskusie:
dokonalé:-)li23.Mar:11:00
bude aj trojka?poldo20.Mar:04:05

čitateľov: 2963   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (1484)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy