?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Čo si počneme so slobodou? II.
@ eseje     15.2. 06, 03:29

5.

Obdobia slobody sú obdobiami prímeria medzi dvomi diktatúrami. Po štyridsiatich rokoch totality prišla doba uvoľnenia. Dnes sa však už, pokiaľ ide o naše predstavy o fungujúcej demokratickej spoločnosti, necítime tak dobre ako napríklad v roku 1991. Pretože čas uvoľnenia postupne prechádza do nástupu ďalšej kontroly. A počas tohto prechodu nám pred očami splýva organizovaný zločin s vysokou politikou.

Človek v mieri a slobode dlho nevydrží. Buď musí vypuknúť vojna alebo nejaká forma tyranie. Je to prirodzené. Naozaj? Je to rytmus zrenia a úpadku. Keď jabloň bohato zarodí, treba ju obrať, lebo sa konáre polámu. Keď krásne rozkvitnuté kvety dlho necháte vo váze, zvädnú a po čase aj zhnijú. Myslím, že sa nachádzame v období, keď civilizácia musí vädnúce kvety vymeniť, starú vodu z vázy vyliať. Či túto výmenu musí nevyhnutne sprevádzať násilie - je otázne?


Myslím si, že demokracia už niekoľko desaťročí nejestvuje. Teda tá moderná, postmoderná, industriálna, postindustriálna, západná. Tá antická, grécka neexistuje už tisícročia. Zanikla v okamihu, keď ju vymysleli.
Myslím si, že už niet veľkého sporu medzi tyraniami a demokraciami. Trecími plochami sa stávajú údajné, vidíme však, že umelo živené civilizačné hodnotové systémy.
Myslím si, že ľudia začínajú žiť za seba a nie v spoločenstvách, nie v ich mene, nie v mene nejakých ideí. Nie je to ľahké. Nie je to prejavom ich samostanosti, zrelosti, sebestačnosti. Je to priam apokalyptické, čiže odhaľujúce. Svet sa mení na jednu veľkú sklenú klietku.

Svet sa mení na jednu gigantickú a príšernú Indiu: žijeme zo dňa na deň, v zvratkoch, bahne, a občas aj v blahobyte, so súkromým až oplzlo dokorán otvoreným do ulice a pomaly sa prestávame starať o to, kto vládne. Je to na jednej strane desivé, na druhej strane však začíname žiť autenticky: medzi narodením a smrťou. Učíme sa vyťažiť z aktuálneho dňa maximum. Boli sme zvyknutí plánovať - nemyslím socialisticky, ale kapitalisticky. Kedysi hazardovali a improvizovali len umelci, vedci, bohémi, mystici. Dnes už musí improvizovať každý, kto chce obstojne prežiť. Neplatia už ani plány na rýchle zbohatnutia.

To, že pád ilúzií a schém a všakovakých dômyselných spoločenských mechanizmov nám spôsobuje bolesť, je len a len naša, euro-americká vec. Nastáva čas, ktorý predpovedali Dostojevskij aj Hesse, čas, v ktorom žijeme za seba, pre seba, v oceáne nepredvídateľností, s pocitom, že nikam nepatríme, nikde sa nemôžeme ukryť, nič nevlastníme, nikam nesmerujeme. To je pravá podoba ľudského údelu. Vždy sme takto žili, len sme to zakaždým niečím zastierali. Pred sebou, pred ostatnými. Teraz však začíname vidieť, rastieme, dospievame, rast bolí. Civilizácia je v puberte, lomcujú ňou pudy, bohov i rodičov musí odvrhnúť. Učíme sa kráčať po trasovisku.


6.

Civilizácia, ako pojašený pubertiak a nie ako zrelý starec, hľadá vhodný spôsob pôžitkárskej samovraždy. Západ sa vzdal racionality, slušnosti, tolerancie, obozretnosti. Svedčí o tom čerstvá medzinárodná aféra okolo dánskych kresieb zosmiešňujúcich proroka Muhammada.

Západ sa oháňa slobodou slova. Východu prekáža tá arogancia. Nik by však nemal zabudnúť, že kde sa dvaja mlátia, tam zvíťazí tretí. Kto by ním mal byť?

Sloboda slova je dôležitá hodnota. Ale čo chcela dánska tlač karikatúrami Muhammada v čase teroristických útokov a silnejúceho fanatizmu demonštrovať? Pubertálne pichanie do osieho hniezda? Bez ohľadu na to, že keď sa teroristické osy naozaj naštvú a vyroja sa, zomierať budú tí, ktorým môžu byť Muhammad i karikatúry ukradnuté? Stojí zverejnenie karikatúr za stovky mŕtvych v metrách, na letiskách a v nákupných centrách?

Alebo chcela dánska tlač ukázať, že nikoho a ničoho sa my, Európania, nezľakneme? Aké patetické! Lenže časy hrdinstiev a veľkých giest už pominuli. Už nie sme v pieskovisku, sme v puberte. A pubertiak už zavše opatrnosť prejaví. Všetko zaplavili protichodné a vzájomne sa požierajúce informácie a pre pátos už nikde na tomto glóbe miesta niet.
Sloboda tlače je dôležitá hodnota. A bezuzdné uctievanie Muhammada a s ním spojených náboženských predstáv je také isté zvrhlé ako trvdošijné trvanie na niektorých cirkevných kresťanských ideáloch.
Zomierať v mene Muhammada a uctievať kríž ako nástroj popravy údajného spasiteľa - aký je v tom rozdiel? Jeden čihy, druhý hota. Veď aj ukázalo sa, že náboženské pobúrenie moslimov vedia precítiť len kresťanskí fundamentalisti.


7.

Niekomu súčasná atomizácia, fragmentarizácia civilizácie (etník, kultúr) asi nesmierne vyhovuje. Niekomu, komu sa dobre vládne ( a loví) v mútnych vodách, kde sa všetky ryby navzájom nenávidia. Niekomu, kto vlastne po celý čas sedel a chvíľu aj bude sedieť v režisérovej stoličke.


Nezabúdajme však, že nech už ide akokoľvek o slobodu slova, televízne správy prinášajú účelovo zostrihaný obrazový materiál, detaily, fragmenty z väčšieho kontextu. A nezabúdajme ani na to, že tieto fragmenty prudko ovplyvňujú naše emócie. Z tak či tak nevraživých ľudí vynášajú na povrch nenávisť, z tých miernejších zas znepokojenie. Znepokojujúce je nielen to, ako reaguje arabská ulica, ale aj to, čo sa odohráva v mysliach Európanov. V mysliach tých mladých Európanov, ktorí vojnu nepoznajú už ani len z rozprávaní svojich starých rodičov. Obávam sa totiž, že Európa týchto generácií si bude chcieť zanedlho merať sily s mladými a horkokrvnými, väčšinou pramálo vzdelanými moslimami. Nezabúdajme na starú múdrosť, podľa ktorej mier je len obdobie prípravy na ďalšiu vojnu...

A pri ozbrojených - a vlastne už ani pri sociálnych, ekonomických či informačných - stretoch civilizácií hodnota slobody nemôže prichádzať do úvahy. Len kontrola, disciplína, propaganda, cenzúra. Na konci sa vraciam na začiatok a opäť opakujem: ľudský tvor nevie, čo si má počať so slobodou. A táto bezradnosť ústi najčastejšie do útlaku. Dostojevskij kedysi napísal: ak nie je boh, potom je všetko dovolené. Platí to aj v prípade, že boh je: v mene boha je takisto všetko dovolené. Až zotročenie predstavou boha dáva inkvizítorom slobodu konať.

Andrej Černický

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (14) / napíš poznámku

aktuálne diskusie:
sloboda a matrixlorana15.Feb:12:00

čitateľov: 2928   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (1484)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy