?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Čo s ňou, tou vašou demokraciou II.
@ eseje     24.1. 06, 00:02

/Predkladám Vám druhú časť eseje. Nemá byť návodom ako máte alebo nemáte vnímať demokraciu. Tento trochu provokačný text má viesť k zamysleniu. Veľmi obecnému, ale aj praktickému. Napríklad ako každý z nás aplikuje demokraciu tu, na fórach pútnikov/

4.
Pravicoví politici, intelektuáli, novinári často majú tendenciu idealizovať parlamentnú demokraciu a mechanizmy slobodného trhu. Tvrdia, že konečne každý má rovnaké šance. Opäť demagógia. V podmienkach dravého trhového hospodárstva neštartuje s rovnakými šancami ten, kto je napríklad telesne alebo duševne hendikepovaný. Neštartuje s rovnakými šancami ten, kto sa narodil v chudobnej rodine a na podnikanie nemá bunky. Neštartuje s rovnakými podmienkami ten, kto má taký špecifický druh nadania, ktoré momentálne na trhu práce nik nepotrebuje. Delíme sa na ženy, na mužov, na hermafroditov, transsexuálov, homosexuálov. Delíme sa na primitívov, na priemerných, na inteligentných, na senzibilov a senzitívnych. Sme Židia, Rómovia, Černosi, Číňania, Rusi, Američania... Sme kresťania, buddhisti, animisti... Sme tisícorakými spôsobmi rozdielni a skôr či neskôr každý narazí na prekážku určenú len jemu.

V živote som pri hľadaní zamestnania mal možnosť prejsť minimálne desiatimi konkurzmi. Bol som vydaný napospas svojvôli zamestnávateľa. Nezávažilo moje vzdelanie, nezávažili jazyky, zručnosti, skúsenosti. Zavážilo len to, čo si práve zamestnávateľ zmyslel, ako sa práve cítil, akú mal náladu. Zavážila len jeho vzdelanosť, jeho nadanie, jeho skúsenosti. Keď si hľadáte zamestnanie a sedíte pred konkurznou komisiou, demokracia ide bokom. November osemdesiatdeväť vybojoval, aby mohli byť konkurzy. Je to možno demokratický jav, ale na konkurze, opakujem, akákoľvek demokracia ide bokom.

Keď ste napríklad zamestnanec reklamnej agentúry, očakáva sa, že budete z práce odchádzať v neskorých večerných hodinách. Alebo radšej v noci. Ešte lepšie nad ránom. A najlepšie je z práce celé týždne neodísť. Aj keď roboty nikdy nie je tak veľa, aby nevznikol celkom rozsiahly priestor na predstieranie práce a usilovnosti. Režim v reklamnej agentúre takisto nemá s demokraciou nič spoločné a zamestnávateľ sa tým ani netají. Keď sa vám nepáči, tam sú dvere, zbohom. O náhradu nie je núdza.

Režim parlamentnej demokracie je režim, ktorý umožňuje reklamným agentúram bujnieť. Teda pracoviskám, na ktorých sa stávate doslova vazalom, poddaným, nevoľníkom svojho šéfa. V biznise nikoho nezaujíma, či si oddýchnete, či máte rodinu, či ste chorý, unavený a či vôbec máte čas žiť, uvedomovať si život, všimnúť si seba samého a svojich blízkych.

Keď ste v biznise, nezáleží na tom, aký politický režim zúri v uliciach. Pretože nejde o jednotlivca, nejde o pocity človeka či o jeho pohodlie, ale o to, aby biznis fungoval, rástol. Biznisu je naozaj jedno, aký je režim, zaujíma ho len to, aby mu nič nestálo v ceste. Ak v ceste stojí totalitný režim, treba ho odstrániť. Ak v ceste stojí „nevhodný“ demokratický režim - ako napríklad v Nicaraguy či naAllendeho Kube - treba ho odstrániť. Nič si nenamýšľajte o pomoci Západu: komunizmus u nás padol len preto, lebo kapitálu už nevyhovovalo udržovať ďalej pri živote socialistický tábor. Bolo potrebné zabepzečiť ďalšie odbytiská. Plán bol splnený, pozornosť kapitálu sa sústreďuje v tomto okamihu už radšej na východnú Áziu. A na zásoby nerastných surovín na Blízkom východe.

5.
Demokracia sa vysmieva predovšetkým umelcom. Tí sa jej za totality domáhali, lebo túžili po slobode slova a po voľnom pohybe informácií i ľudí. A teraz dostali poriadne po papuli. Dnes umelci môžu rečniť, tvoriť, robiť čokoľvek, ale nikto nepotrebuje ich prácu. Ak chcú prežiť, buď si nájdu miesto v nejakej politickej strane, alebo v podnikateľskej sfére alebo strčia hlavu do chomúta reklamnej mašinérie. Paradoxne, práve umelci a intelektuáli majú najmenej možností. Je to samozrejme stále lepšie ako v socializme, keď často nemali možnosť ani jednu. To však ešte neznamená, že toto je to ideálne spoločenské usporiadanie.

Takisto málo možností majú aj tí, čo nie sú z umeleckej sféry. Ak chcete bývať, môžete si vziať hypotéku. Banka ju vám však nedá, lebo máte malý plat. Chcete mať väčší plat? Porozmýšľajte, koľko profesií vám ponúkne taký plat, aby ste mohli splácať hypotéku. Ak konečne nájdete to správne zamestnanie, môže sa vám čoskoro stať, že oň prídete a nebudete vládať splácať hypotéku. Prídete o dom a aj s rodinou putujete rovno na ulicu. Potom vám môže byť jedno, či žijete v totalite alebo v parlamentnej demokracii.
Ak si neviete nájsť dobré zamestnanie s vysokým platom, môžete sa „rozlietavať“ medzi tromi-štyrmi zamestnaniami a výsledok - z hľadiska kvality prežívania vlastného jedinečného života - bude taký istý, ako keby ste trávili dvadsať hodín denne v reklamnej agentúre.


6.
Žije sa nám čoraz lepšie. O tom naozaj nemožno pochybovať. Sortiment v hypermarketoch je dostupný väčšine z nás. Tovaru je dostatok lacného i luxusného. Môžeme mať každý rok nové hi-fi veže, nové televízne prijímače, dívídí prehrávače, ba aj autá. Splátkový kapitalizmus fičí na plné obrátky. A my vieme, že fičať môže len v režime garantovanom parlamentnou demokraciou.
Sme spútaní touto súvislosťou. Rovnako, ako sme spútaní splátkami, spútaní množstvom zábavy na nespočetných televíznych kanáloch, spútaní prívalom správ zo všetkých končín sveta, spútaní možnosťami, ktoré nám poskytuje internet. Okrem toho nás spútavajú daňové úrady, banky, sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa, úrady. Nakoniec tej slobody až tak veľa nezostáva... Ale OK, veď v slove demokracia nie je explicitne obsiahnutá sloboda. Opakujem, že demokracia znamená len toľko, že moc sa nededí a že aj zo sedliaka môže byť prezident. Moc sa nededí, peniaze v demokracii sa však dedia. No kde sú peniaze, tam bude aj moc. Ironicky by som mohol poznamenať, že monarchia na tom bola lepšie: moc bola zdôvodnená akosi metafyzicky a neboli k tomu nevyhnutne potrebné peniaze... Ale to bolo asi jediné jej pozitívum.

Prečo píšem, že sme spútaní, keď celý čas je vlastne reč o neobmedzenom toku informácií? Pretože sloboda, počet variácií na formy slobody, možnosti výberu sú také pestré a širokánske, že nás to môže uvrhnúť do chaosu, bezradnosti, paralýzy. Do stavu, v ktorom nadobudneme pocit, že máme ruky i nohy spútané ťažkými reťazami. V oceáne zábavy, šoku, užitočných i neužitočných informácií zostávame radšej nehybný, vlastne ako keby sme klesli na dno tohto oceánu. Máme pocit, že sme ocitli v oku akéhosi závartného hurikánu farieb, obrázkov, nápisov, zvukov a vibrácií. V samotnom jadre chaosu: sedíme tu nehybní a okolo nás sa všetko zbesilo krúti. Je to vertigo zo slobody. Stojí za povšimnutie ten kontrast: sedíme nehybní ako vo väzenskej cele, múry však prestali jestvovať, nahradil ich pestrofarebný galimatyáš. Môžeme si zvoliť iný spôsob existencie. Nie. Pretože dosiahnutá úroveň technológie nás nepustí, ani keby sme sa odsťahovali na najvyššie končiare Himalájí alebo na bohom zabudnuté atoly kdesi v Tichomorí.

Sme väznení slobodou možností a to nám navodzuje ilúziu, že sme sa ocitli v anarchii a že anarchia je totožná s demokraciou. Pravdu povediac, je aj nie je. Ak sa niečo prieči tej forme demokracie, ktorá vyhovuje záujmom kapitálu - alebo stojí v ceste hypotekárnemu kapitalizmu - potom sa to označí buď ako totalita alebo anarchia.

Spoločným znakom totality a anarchie je, že nikto nie je v bezpečí a nič nie je isté. Keď sa lepšie zamyslíme nad momentálnou formou demokracie na Slovensku, aká asi bude odpoveď na otázku: sme v bezpečí?


7.
Či sme v bezpečí pred organizovaným zločinom - to teraz nie je podstatné. Skôr si myslím, že nie sme v bezpečí pred štátom. A už sme späť pri organizovanom zločine: ak nie sme v bezpečí pred štátom, tak nás vlastne ohrozuje organizovaný zločin. Štát je predsa organizovaný a ak je navyše nebezpečný, tak...

Platíme dane, aby nás polícia chránila. Chráni nás? Odpoveď asi poznáte. Žijeme teda v anarchii, lebo sa na nič nemôžeme spoľahnúť? Dalo by sa odpovedať, že áno, tu, na Slovensku žijeme v čiastočnej anarchii, garantovanej parlamentnou demokraciou, ktorá je výborným biznisom pre hŕstku. Vedci, čo skúmajú chaos, hovoria, že chaos je vyššia forma poriadku, ktorého zákonitosti ešte nepoznáme. Mám pocit, že aj o (post)moderných a postindustriálnych demokraciách sa dá povedať niečo podobné: anarchia je vyššia forma kontroly.

Kým zmätene a zhypnotizovane sedíme vo svojich obývačkách, pohľadom prilepení na obrazovkách, prepchatí popkornami a čipsami, nepredstavujeme nijakú hrozbu pre štátom organizovaný zločin. Konečne máme demokraciu - televízne stanice, popkorny, rockovú a technohudbu, špičkovú bielu techniku - o akej sme snívali. Žije sa nám lepšie ako v mnohých diktátorských režimoch sveta. Nikto nás neprenasleduje. Nikto nás neväzní a netýra. Väčšina z nás ani netrie nejakú extrémnu biedu. Sme spokojní? V pokoji si počkáme na smrť? Hovorím: sedíme v obývačke, sledujeme televízne programy, alebo sa chodíme zabaviť na ezoterické festivaly - rozdiel napokon v tom nie je žiadny - a čakáme, kedy si po nás prídu. Sme zotročení: stratou motívov, entropiou informácií, úzkosťou z čakania na ktovie čo. Sme zotročení, ale radšej byť zotročení s pocitom, že tu vládne poriadok demokracie a nie anarchia? Pojmy, prázdne pojmy... Čakáme, kedy zaklopú na dvere, aby nás odviezli na jatky. Vykŕmených a pasívnych.



Andrej Černický

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (97) / napíš poznámku

aktuálne diskusie:
Vďaka za reakciekatka25.Jan:09:50
jiný pohled na věcxb24.Jan:08:53
Strach nie je láska.Anch24.Jan:07:55
Názor Karla Krylakatka24.Jan:06:30
K veciBodhi24.Jan:06:29
. . .

čitateľov: 3609   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (1484)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy