?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Čo s ňou, s tou vašou demokraciou
@ eseje     22.1. 06, 13:02

(Autora som požiadala, aby pre pútnikov napísal esej, na tému anarchia a demokracia. Myslím si totiž, že osobný výklad týchto pojmov každého z nás, je kameňom úrazu v diskusiách na fórach.)
1.
Spomínam si na roky na gymnáziu. Na osemdesiate roky minulého storočia. Na roky upadajúceho socializmu. Na rok, keď zomrel Brežnev. A potom na to, keď krátko po ňom skonal aj Černenko. Potom Andropov. Alebo naopak? Najprv Andropov a potom Černenko? Neviem, nepamätám sa. A ani na tom nezáleží. Alebo možno záleží, najmä ak uveríme nejakej konšpiračnej teórii o tom, že oboch odpravila tajná služba.
Skrátka, spomínam si na čas veľkých štátnych pohrebov. Hoci v našej krajine vtedy nezomrel nikto taký významný ako v Rusku. Do triedy vošiel riaditeľ gymnázia a spýtal sa, kto by chcel stáť čestnú stráž pri Černenkovom symbolickom katafalku. Neváhal som, prihlásil som sa, pretože som sa chcel uliať z vyučovania.
Poslali nás domov, aby sme si obliekli zväzácku košeľu a nejaké slušné nohavice. V mojom šatníku nebol veľký výber: boli tam len džínsy a menčestráky. Tesilkám som sa na míle vyhýbal.
Riaditeľ si narýchlo zostavenú čestnú stráž povolal k sebe do riaditeľne. Zrejme aby nám dal podrobnú inštruktáž o tom, ako sa máme správať. Vtom mu padol pohľad na moje nohavice. Sčervenel od zúrivosti a začal na mňa ziapať, že ako si to predstavujem, že toto je vagabundstvo a provokácia a že nech si okamžite idem zohnať sivé, tmavomodré alebo čierne tesilové nohavice. Teda také, aké sa k takejto výnimočnej príležitosti hodia.
Bol som vydesený, pretože z vyučovania som sa chcel uliať za každú cenu. Bežal som za matkou do roboty a šli sme kúpiť tmavosivé tesilové nohavice.
Potom som už mohol dve hodiny držať čestnú stráž pod portrétom mŕtveho Černenka. Nohy sa mi pri spomienke na riaditeľovu rozzúrenú tvár stále triasli. V socializme nám všetkým bolo jasné, že vždy je niekto, pred kým sa musíme triasť.
Dňom i nocou nám vtĺkali do hláv aj to, že žijeme v demokratickom zriadení. Beda bola tomu, kto si toto nezapamätal. Mohol sa potom triasť. Najprv len na občianskej náuke, pred tabuľou.

Dnes je pre pamätníkom nad slnko jasné, že roky socializmu s demokraciou nemali nič spoločné. Naozaj? Dovoľujem si odporovať. Vládol predsa ľud. Vládnuť predsa mohol ktokoľvek, kto prijal pravidlá hry. Pravidlo znelo: ak sa chceš dostať vysoko, ak si chceš žiť na veľkej nohe, mať priestranný byt, chatu, auto, chodiť na dovolenku k moru, prípadne na poľovačky pre vyvolených, najlepšie urobíš, ak vstúpiš do komunistickej strany. Do strany mohol vstúpiť ktokoľvek, kto bol dosť bystrý na to, aby poslúchal a rozkazy vykonával. Komunistická strana bola stranou, ktorú založili robotníci a roľníci - a založili ju pre robotníkov a roľníkov. Komunistická strana bola výťahom k moci, výťahom, v ktorom sa viezli robotníci, roľníci, ich potomkovia, potomkovia ich potomkov. Opakujem: vládol ľud. Demokracia, v tom najvulgárnejšom zmysle, je, stará známa ošúchaná vec, vládou ľudu.


2.
Demokracia je vláda masy. Masa je anonymná, väčšinou nevzdelaná, amorfná, bezohľadná, vrtkavá. Demokracia, prostredníctvom volebného systému, umožňuje, aby sa z pretekára stal minister hospodárstva, z technokrata minister kultúry a z matematika minister vnútra. Na odbornosti dnes nezáleží - záleží predsa na množstve hlasov. Bača nemusí vedieť spásať trávu lepšie ako ovce.
Na odbornosti nezáležalo ani za socializmu. Ministrami a tajomníkmi mohli byť krajčíri, kovoobrábači, kŕmiči...Aký je teda rozdiel medzi tým, čo bolo a čo je dnes? Veľmi jednoduchý: dnes máme slobodu slova a slobodu pohybu. A k tomu máme pribalenú priam enormnú batožinu takých rafinovaných a nezjavných neslobôd, o akých sa nám nikdy ani len nesnívalo.

Winston Churchill povedal, že demokracia je najhoršia forma vlády na svete, no všetky ostatné sú ešte horšie... Viete, čo? Churchill bol demagóg. Netreba uveriť tomu, že ľudstvo si môže vybrať len medzi totalitou a demokraciou. Samozrejme, nik z nás nevie, ako by mala vyzerať a najmä ako by sa dala zrealizovať, zaručiť tretia cesta, no to ešte neznamená, že máme skloniť hlavy a všetky tretie cesty považovať automaticky za rojčenie a nebezpečné experimentovanie. Netreba uveriť tomu, že skúmať a bádať je zbytočné.
Máme sklony priveľmi ľahko prijímať automatické pravdy. Strašenie peklom, utešovanie nebom. Cukor a bič. Väzenie totality a raj demokracie. Pričom aj demokracia môže byť - a často aj je - veľmi sofistikovaným väzením.

3.
V roku 1989 som bol ešte vysokoškolák. V lete sme boli na braneckom kurze. Po večeroch sme sa vo vinárni ubytovne opíjali s profesorom brannej výchovy. Podnapitý profesor, člen komunistickej strany, vykrikoval:
„Chlapci, dávam im mesiac, dva a bude po nich! (rozumej: po komunistoch) Režim padne, uvidíte! Stavme sa!“
Režim sa v novembri priam s neskutočnou ľahkosťou domčeka z karát zosypal a všetci chlapci z vysokej školy sa mohli tešiť, že útrpné pochodovania ráno o šiestej na buzerplaci vojenskej katedry navždy skončili! Ovanul nás omamný dych slobody.
Boli sme, aj neboli sme naivní. Najprv poviem, v čom sme naivní neboli.
Toľko sme už vedeli, že teraz, keď k nám príde blahobytný a najmä štedrý kapitalizmus, nebudú hneď padať z neba pečené holuby. Vedeli sme, že budeme musieť tvrdo pracovať, uťahovať opasky, ale že nakoniec sa to vyplatí, lebo za prácu dostaneme primeranú plácu, no hlavné je, že sa zmení mentalita ľudí, všetci budú slušní, ohľaduplní, dôkladní, precízni, zavládne skutočná demokracia a za pár rokov aj skutočný blahobyt.

A teraz, v čom spočívala naša naivita. Verili sme, že sa nič zlé nemôže stať, lebo západný svet nás tentoraz už neopustí, a že nespraví to, čo urobil v päťdesiatom šiestom a šesťdesiatom ôsmom. Nevedeli sme, že západné krajiny sa neriadia morálnymi zásadami proklamovanej kresťanskej lásky k blížnemu, ale tvrdými trhovými záujmami. Nevedeli sme, že ich demokracie takisto kryjú lumpov a šikovných podvodníkov. Zatiaľ sme to nezakúsili na vlastnej koži.

Za mečiarizmu, keď bola tzv. demokracia na Slovensku veľmi krehká, často sa pomery u nás porovnávali s krajinami tzv. štandardných demokracií. Predstava, že niekde existujú slušné, nepodkupné, štandardné demokracie, bola a je blud. Ľudská bytosť je totiž slušná len dovtedy, kým je nasýtená a je v teple. V časoch, keď na celom svete prebieha viac či menej skrytý neúprosný boj o nerastné bohatstvo - pretože energetické krízy čoraz častejšie klopú na dvere civilizácie a klimatické výkyvy a prírodné katastrofy sú čoraz frekventovanejšie - hovoriťo štandardných demokraciách je jednoducho smiešne. Ba priam bezočivé, cynické.

Slovenská verzia demokracie, nech už je akákoľvek, nech už sa v nej pohybuje koľkokoľvek skorumpovaných politikov, nie je o nič horšia ako demokracie západných krajín. Zvykajme si: demokracia je presne a do písmena tá hrôza, ktorú sme nútení každodenne prežívať. Na ktoromkoľvek kroku, v akejkoľvek situácii. Ba dokonca: je to taká istá hrôza, ako každá iná.

Podľa prieskumov najšťastnejší ľudia žijú vraj v Burme a najnešťastnejší v Spojených štátoch. V Burme vládne vojenská diktatúra, v Spojených štátoch parlamentná demokracia. Burma patrí medzi tri najchudobnejšie krajiny sveta, Spojené štáty medzi najbohatšie. Netvrdím, že by sme boli šťastnejší, keby sme boli chudobnejší a keby sme tu mali diktatúru. Upozorňujem len na to, že demokracia nie je opozitom iných foriem uplatňovania moci; je len sofistikovanejším, rafinovanejším mechanizmom manipulácie.


pokračovanie
Andrej Černický

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (4) / napíš poznámku

aktuálne diskusie:
ktorý najprv?1234523.Jan:11:08
???ab22.Jan:14:02

čitateľov: 3675   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (1483)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy