?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Lúče neznámej duchovnosti/3. Slovo genetiky
@ eseje     26.5. 05, 01:36

K procesu vznikania nových duchovných systémov bude mať čo povedať aj genetika. Zahĺbenie sa človeka do spletitých tajomstiev genómu prináša už dnes svoje plody: vracať sa k tradičnému chápaniu náboženstva a tváriť sa, že presne vieme rozlíšiť, kedy k nám prehovára vyššia, nadprírodná bytosť a kedy načúvame len šepotu svojho vynervovaného ega, je nie šialenstvom, ale rovno prejavom tej najprimitívnejšej zadubenosti.

Rovnako ako neprestajné odvolávanie sa na univerzálne morálne princípy a prizývanie týchto princípov k podpore konfliktu medzi náboženstvami a kultúrami. Lebo to sa dnes deje - na strane moslimskej i kresťanskej. Stará fráza vraví, že človek budúcnosti bude náboženský, ale nebude existovať vôbec. Zdá sa, však, milí priatelia, že spôsob, akým sa náboženstvá chápu dnes, môže zánik človeka nie spomaliť, ale veľmi urýchliť.

V predchádzajúcej kapitole sme hovorili o perspektívach, ktoré človeka postupne privedú k bytiu v mašine. Takýto vývoj je nezvratný. Rovnako nemožno vrátiť späť spôsob akým sme chápali svet pred tým, ako nám genetika bez veľkej drámy a bez pátosu demaskovala motívy ľudského konania. Motívy, vznešené a veľké, altruistické a geniálne, takpovediac ani nie sú: jestvujú len (zatiaľ) tajomné motívy génov: riadi nás informácia v genóme.

Aby sme si utvorili predstavu o genóme: gény sú pisárikovia, ktorí slovami zapĺňajú povedzme jednu stranu knihy, určenej pre jeden jediný znak osobnosti. Jeden chromozóm je pritom čosi ako kniha s rozsahom 1000 strán a celý genóm tvorí encyklopédiu pozostávajúcu z 46 zväzkov. Informácie obsiahnuté na 46.000 stranách! Koľko času by nám zabralo prečítanie takého diela? A to sme sa ani nezmienili o parametroch normostrán, teda o šírke a počte riadkov. Ten, kto sa genetikou zapodieva celý život, by asi vedel povedať, aká hustota znakov panuje na stranách tejto mamutej encyklopédie. Ja sa však genetike rozumiem menej ako hus pivu, no akýsi šiesty, alebo možno už aj siedmy zmysel mi našepkáva, že ak sa ešte chceme v nadchádzajúcom období seriózne baviť o spirituálnych a mystických perspektívach človeka, téme genetiky by sme sa v žiadnom prípade či už na takej alebo onakej úrovni nemali vyhýbať. Takisto ako ani téme kybernetiky a biochémie. Takže: nevyhýbam sa. Len podpichujem. V originálne, svojsky zostavenom textovom celku dávam elektrizujúce inšpiračné impulzy pre ďalšie štúdium.

Matt Ridley v knihe Genóm píše, že „genóm je zaprataný - dá sa povedať, že takmer zahltený - akýmsi ekvivalentom počítačových vírusov, sebeckými, parazitickými úsekmi písmen a varovaní o zaváranine“.

Najvrhujem, aby sa nateraz nepristavovali pri slove „zaváranina“ - ono je to preveľmi dôležitá vecička, zaslúžila by si celú knihu - ale radšej pri čarovnom adjektíve „sebecký“! Sebeckosť je v tejto chvíli pre nás kľúčová! A vlastne - ani nie pre nás, ale pre gény, ktoré s nami zametajú ako sa so špinavou bielizňou!
Genetik Richard Dawkins sa preslávil knihou Sebecký gén, v ktorej na každom kroku dokazuje, ako je človek podriadený vôli a zámerom génov. Teda genómu. Dokonca aj religiózne či ateistické sklony sú závislé na informáciách v génoch! Podčiarkuje to aj Dean Hamer, autor knihy Boží gén.

Podľa Hamera zmysel pre nekonečno je veľmi pravdepodobne zakódovaný v génoch . Hamer k tomuto svojmu záveru dospel počas testov, ktoré sa robili s fajčiarmi. Cieľom testovania bolo preskúmať závislosť na tabaku. Test sa dotýkal aj osobnostných zvláštností fajčiarov: skúmali sa napríklad aj črty, ktoré môžu súvisieť so spirituálnym nastavením danej osoby. Napríklad: či vie pozorovaná osoba aspoň na chvíľu zabudnúť na seba a či je schopná stotožniť sa so svojím okolím a či je vôbec ochotná pripustiť existenciu javov, ktoré nemožno pozitivisticky rukolapne dokázať.

Hamer si dal tú námahu - akoby aj nie, keď sa so svojím pokusom toľko napidlikal, všakže - a porovnal výsledky testov osôb s najvýraznejšími náboženskými sklonmi s výsledkami tých, ktorým demiurgovia, spasitelia, starí senilní sudcovia na nebeskom tróne spolu so zástupmi hermafroditných a nudných anjelov môžu byť ukradnutí.
Hamer svoje jastrabie oko zameral najmä na deväť génov, ktoré majú leví podiel na produkovaní chemikálií režírujúcich ľudské (a nepochybne aj neľudské) nálady i správanie.

No a v jednom z génov, pokrstenom ako VMTA2, Hamer natrafil na variáciu, ktorá sa vyskytovala len u ľudí so zmyslom pre duchovno. Hamer sa nazdáva, že práve tento gén zodpovedá za vznik náboženských postojov, pocitov, zážitkov, nutkaní, nápadov, rojčení a pod. Zakladatelia náboženstiev traste sa! Aj kazatelia sa traste! Veď sa aj zatriasli. A triasť sa ešte stále neprestali. Trasú sa sťa huspenina. Niežeby mali nejaké vytriasačky. Tie by mohol mať skôr Hamer. Jeho senzačná kniha v USA vyvolala totiž veľké pobúrenie. Tlupy zasnívaných (a zahnívajúcich) teozofov, antropozofov a angelológov by si asi mali zakontemplovať, započúvať sa do šumu svojich génov, veď čo ak im predsa len našepkajú uveriteľnejšiu rozprávku než tú o starostlivých okrídlencoch držiacich ochrannú paprču nad géniami (či genitáliami?) ľudstva!

Súčasný genetik si smelo môže myslieť, že boh je čosi, čo vo vesmíre odštartovalo život, a po tomto ohromnom výkone, povedalo stvorenstvu: „Adios!“ Prečo nie? Len si to predstavte: čochvíľa môže vzniknúť náboženstvo, ktoré bude uctievať mŕtveho boha! Alebo sa bohom stane život cirkulujúci v kozme. Alebo je bohom informácia, vzorec života, vzorec tajných princípov kozmu, vzorec všetkého! K zbožteniu informácie sa približujú aj výstredné teologické nápady Philipa K. Dicka, najmä v románe VALIS.

Český lekár František Novotný predstavuje v knihe Boh skrytý v genóme boha ako nejakú mimozemskú civilizáciu. Boh podľa neho dal vo vesmíre impulz k životu, k jeho rozšíreniu po celom vesmíre. Po vyslaní impulzu sa energia boha vyčerpala a boh zanikol. Alebo sa pokazil. Zošalel, ako na to často vo svojich románoch poukazuje Philip K. Dick.

Prečo by sa boh nemohol pokaziť? Erich von Däniken v knihe Dôkazy hovorí o bohu ako stroji na manu. Ja sa odvážim ísť trochu ďalej: aj boh-stvoriteľ je stroj! Všetko, čo vyrobí, podlieha mechanickým zákonom! Duša, duch - to všetko sú veľmi jemné mechanizmy. Ak na sebe usilovne pracujeme, dokážeme spoznať a neskôr s istotou predvídať ich fungovanie. Dokážeme s nimi nadviazať spoľahlivú komunikáciu a ich pomocou - teda pomocou toho, čo sme schopní sa o nich naučiť - zvládneme aj svoj osud. Kto by také čosi nechcel? Zvládnuť osud... To znamená mať veľkú moc.

Istotne niekto namietne, že tým, že poviem, že aj boh je stroj, ešte som nič nevyriešil, veď aj ten stroj musel niekto skonštruovať. Samozrejme, veď ho niekto aj skonštruoval. Pre nás je však najpodstatnejšie to, že sa nachádzame v tom vesmíre, ktorý vyrobil spomínaný stroj, ak chcete, stroj na manu nebeskú. No a náš problém je ten, že tento stroj je poruchový a poruchový je aj jeho výrobok - vesmír, v ktorom sme unášaní svojimi osudmi. Veď už len to je prejavom poruchy božského stroja, že tu môžem uvažovať o jeho poruchách. A k tragédii týchto porúch patrí aj to, že darmo o nich môže uvažovať, keď nič proti nedôžem podniknúť.

Nechcem, aby sme sa teraz uberali iným smerom.

Chcel som veci nakopnúť len tým smerom, že náboženstvá, ako ich dnes poznáme, sú výrobkom stroja a k stroju upriamujú svoju pozornosť. Náboženstvá majú svojimi princípmi podporovať strojovosť, automanizmus, uniformu, univerzalizmus, reguláciu ľudského zvieraťa. Nie je priaznivé, keď človekom zversky lomcujú pudy, hedonizmus. Nie je však priaznivé ani to, keď nechá náboženstvami totálne zmašinizovať. Práve mašinizmus postavili náboženstvá proti prírode. Spomeňte si na mantry a opakovanie rituálov. Aké sú umelé a úbohé v porovnaní s opakovaním prírodných cyklov! A pritom príroda ani zďaleka nie je taká dokonalá, ako sa nám javí: je výrobkom stroja.

Nás by mal skôr zaujímať konštruktér stroja. Preto musíme zahodiť myšlienkové formy a návyky, ktoré nás pútajú k poľutovaniahodným náboženstvám stvoriteľského stroja. Ku konštruktérovi stvoriteľského stroja je veľmi ďaleko a na sto percent nestačíme na to, aby sme mohli vytvoriť účinný komunikačný kanál. Na sto percent nevieme vytvoriť náboženstvo, ktoré by túto našu komunikáciu so vzdialeným konštruktérom presnejšie odrážalo. Nevieme nijako odhadnúť, aké princípy vyznáva konštruktér. Predstavte si stav, v ktorom ste bez tradičným opôr a súčasne nie ste len materialista a len ateista. Taký stav vyzýva k vytrvalej práci na sebe, či nie?


Peter Macsovszky





pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (14) / napíš poznámku

aktuálne diskusie:
Genetikafialka26.May:05:00

čitateľov: 3326   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (1484)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy