?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Lúče neznámej duchovnosti/ 2.Človek-stroj
@ eseje     22.5. 05, 03:55


Gnostici celkom radi kvákali o ľudskej bytosti ako pomerne nepodarenej hračke, výrobku ihravého Démiurga. Dnes v amerických budhistických meditačných školách, úporne bojujúcim proti nástrahám osvietenia, je rozšírený názor, že ľudia sú veruže stroje -- stroje na hľadanie zmyslu.

Neviem prečo, ale mňa zvláštnym spôsobom slovo „stroj“ stále neprestáva opantávať. A pritom som v prírodných a technických vedách nijako nevynikal. Skrátka: netrpím technofíliou, ani dočasnou technomániou. Páči sa mi však - čo by sa mi nepáčilo? -- je v tom kus industriálnej romantiky -- hovoriť o živých bytostiach ako strojoch či mechanických hračkách. Nie je to až také dehonestujúce, ako sa to na prvý, druhý a tretí pohľad môže javiť. Nebudem však teraz skĺzavať k psychologickému osvetľovaniu významu ľudskej mechanickej hračky, pretože reč je o možných budúcich podobách náboženstva. Nevieme však (poniektorí to už vedia), či budúcnosť nepremení človeka na stroj a aké náboženstvo bude takýto stroj potrebovať. Takejto vízie sa netreba okamžite a hystericky ľakať: nevieme, či náhodou ľudský stroj, v budúcnosti ešte väčšmi zmechanizovaný a skybernetizovaný ako dnes, nebude ľudskejší ako ten súčasný.

Kybernetizácia nemusí prinášať len temné vízie, môže sa vyvŕbiť úplne opačným smerom.

O človeku ako stroji hovoril aj klasik modernej mágie, lekár Papus. Pred ním, v kabbalistických prameňoch, nachádzame zmienky o zautomatizovanej, umelej bytosti - golemovi. Idea golema sa zrodila asi z alchymických snov o homunkulovi. Nuž ale, o umelých ľuďoch je reč už v antike. V predantických časoch je, cha-cha-cha, zas reč o umelých bohoch...

Späť k Papusovi. Ten píše, že ľudský stroj generuje určité energie. Od neživých strojov sa však človek podľa Papusa líši najmä tým, že ako stroj, či skôr ako sústava strojov zložených zo živých súčiastok, má dve úlohy: 1. jednak človeku vôle dodávať prostriedky činnosti; 2. udržovať seba samého, opravovať si svoje škody a poruchy, ktoré pri neprestajnej činnosti tela vznikajú.

Papus vníma ľudské telo ako sústavu troch dielní, umiestnených nad sebou. Dielne sú, ako inak, poprepájané rôznymi rúrami a tiež aj neodmysliteľným elektrickým vedením.

Toto je tá najkonkrétnejšia, najlapidárnejšia, najmechanickejšia predstava človeka ako stroja. V tej rovine, ktorú tento názor reprezentuje, je prijateľná, nespochybniteľná. Mašinizmus ľudskej bytosti má však aj iné, subtílnejšie stránky. Na tie sa míľovými krokmi ponáhľa súčasný genetik posvietiť s obrovským reflektorom v ruke, osvetľujúcim štvorcové kilometre doposiaľ neznámych oblastí. V okamihu, keď táto prednáška odznieva, v okamihu, keď váš mozog spracováva tu vyslovené, alebo: v okamihu, keď vaše oči pobehujú medzi týmito písmenkami, pretože táto prednáška bola určená aj na zverejnenie v printovej či elektronickej podobe, je už na „subtílne stránky ľudskej bytosti“ genetikmi posvietené.

Nepríjemný tŕň v oku veriacich, genetik Richard Dawkins, rád hlása svoju teóriu sebeckého génu. Aj Dawkins vidí človeka ako stroj; hovorí, že sme stroje na prežitie - „pohyblivé roboty slepo naprogramované na zachovanie sebeckých molekúl známych ako gény.“

Strojovú povahu človeka často objasňoval aj vplyvný majster figliarov, Georgij Gurdžijev. Nehanebne vyslovil, že: „Človek je stroj. Všetko, čo robí, jeho činy, myšlienky, všetky jeho slová, ktorýkoľvek z pocitov, presvedčení, názorov a zvykov, predstavuje výsledky vonkajších vplyvov a dojmov. Človek nie je schopný sám od seba, zo svojho vnútorného popudu vykonať ani jeden čin, ani sformulovať jednu jedinú myšlienku. Všetko, čo hovorí, robí, myslí, cíti, sa deje, odohráva.“ Podľa Gurdžijeva sú teda ľudia len a len stroje a väčšinou sa od nich nedá očakávať nič, iba automatická činnosť. Výnimkou nie je ani tzv. tvorivosť: „Umelecká činnosť je rovnako automatická ako všetko ostatné.“ V Gurdžijevovom chápaní sa z človeka stalo nedokonalé stvorenie, zaťažené mnohými komplexami, malichernými starosťami a osobnostnými problémami, z ktorých bludného kruhu sa z vlastných síl nijako nedokáže dostať. Človek je natoľko vtiahnutý do vleku rôznych vplyvov, že sa už ako živá bytosť vonkoncom nevie správať...

S Gurdžijevovou kritikou ľudských automatizmov súvisí aj jeho učenie o štvrtej ceste. Metódy prvých troch ciest sú väčšinou zahltené automatizmami. Každý z nás tieto tri cesty pozná či už z vlastnej skúsenosti, alebo z rozprávania a čítania. Sú to tieto: cesta fakíra, cesta mnícha a cesta jogína. Prvá sa sústreďuje na ovládnutie tela, druhá na ovládanie emócií a tretia na ovládanie myšlienok. Štvrtá cesta, s nápadom ktorej prichádza Gurdžijev, sa chce vyhnúť častokrát vyprázdneným, zautomatizovaným, zdĺhavým a veru neraz do slepej uličky vedúcim asketickým tréningom.

Podstata štvrtej cesty tkvie, jednoducho povedané, v inšpirácií. V náhlom nápade. Vo vynachádzavosti. V dôvtipnosti. Všetko nasvedčuje tomu, že štvrtá cesta je cestou figliara, kaukliara, šibala, vynálezcu. Figliar je figliarom preto, aby vynašiel rýchlejší, šikovnejší, dômyselnejší spôsob duchovného precitnutia. Tajomstvom tohto spôsobu je chémia. Gurdžijev hovorí o pilulke, ktorá nahradí siahodlhé asketické tréningy a vymrští človeka ponad priepasť mnohých rokov a fyzických a mentálnych úsilí priamo do cieľa každého spirituálneho snaženia: čiže do stavu rozpamätania sa na seba samého. Alebo na niečo iné.

Nepripomína Gurdžijevova „pilulka“ halucinogénne látky starých šamanov, výstrednosti Aldousa Huxleyho a Timothyho Learyho, Carlosa Castanedu a Terencea McKennu, Philipa K. Dicka a Stanislava Grofa? Azda všetci títo neboli prorokmi figliarskej spirituality?

Chémia je ďalším pilierom, s ktorým sa pri formovaní budúcich duchovných systémov budeme musieť naučiť počítať. Je to chémia staronová, posvätná. Veľmi pravdepodobne však bude kontrolovaná, žiadne masové akcie v štýle detí kvietkov, veď nie každá chemikália v hocijakom množstve je vhodná pre hocikoho. Netvrdím, že toto je tá správna cesta, tvrdím len, že aj s takýmto čímsi bude musieť rátať, vlastne sa už aj dnes počíta. Prirodzene, pri chemickom precitnutí bude vždy figurovať riskantná absencia dlhodobej osobnej, individuálnej, veľmi konkrétnej fyzickej, emotívnej i mentálnej empírie. Ktože však vie, možno futuristické náboženstvo určené z protéz poskladanému humanoidnému stroju nebude tak veľmi potrebovať staré dobré, krvou, potom, bolesťou i radosťou okorenené vleklé, postupné duchovné zrenie...

Ak dokážeme prijať, že ľudské telo je strojový mechanizmus, ba že aj duševné deje sa odvíjajú v ľahko zmapovateľnom rámci automatizmov, potom by pre nás nemala byť problémom ani eutanázia. Jej odporcovia neznesú pomyslenie na to, aby bol človek, ktorý je bezvládny a roky v kóme, prípadne ktorý aj je pri vedomí, ale trpí nepredstaviteľnými bolesťami, odpojený z medicínskych prístrojov. Zaujímavé, že pripojenie človeka na prístroje im nie je vôbec proti srsti. Pritom takéto prepojenie človeka so strojom dokazuje nielen primitívnosť ľudského organizmu, ale vôbec bezproblémovosť zlúčenia človeka so strojom. Neodporúčam hľadať vo funkciách ľudského tela prítomnosť geniality božej či akéhosi „inteligentného dizajnu“.
Vypnutie prístrojov, na ktoré je ťažko chorý, roky umierajúci ľudský tvor napojený, môže byť prejavom rozumnosti, ale aj hlúposti. Rovnako ako aj v enigme nevypnutia výpomocných mechanizmov sa môže ukrývať obmedzenosť, ale aj prezieravá intuícia. Kto to však bude vedieť v pravom okamihu správne rozsúdiť? Nevedno... Ak však umierajúci sám chce zomrieť a my mu to neumožníme, degradujeme ho tým na nesvojprávny, nižší organizmus, pred slovami ktorého zatvárame uši. Možno zanedlho, keď na Slovensku naplno prepukne katolícky teror, zhorím za tieto slová na hranici. Zhorieť však je oveľa menej bolestivé, ako sa celé roky trápiť s rakovinou a nemôcť sa domôcť úľavy. A verte, že ak nejde o slasť, ide o bolesť. Keby sa človek tak veľmi nebál bolesti, neexistoval by ani technický pokrok a nezačínalo by sa s výrobou všakovakých utišujúcich chemikálií a elektronických protéz a umelých orgánov. Zdôrazňujem: o bolesť ide. S ňou pracuje väčšina svetových náboženstiev a v budúcnosti to bude sotva inak.

Bolesť je po určitý stupeň poučná; potom však vedie k šialenstvu, k strate súdnosti a vtedy sa jej chceme zbaviť všetkými možnými prostriedkami. Nezáleží na tom, či si zvolíme eutanáziu, alebo inplantáciu umelých orgánov. Nezáleží na tom, lebo s pocitom vrcholnej bolesti žiť nedokážeme, sme nepoužiteľný, zbytočný, sme trosky. Vedome či nevedome sa upíname k strojom, veríme, že kovová noha, kovové srdce bolesť necítia.

Opakujem, že eutanázia je čiastočné, nepriame priznanie toho, že človek je stroj, ktorý možno odstaviť. Holandský zákon dovoľuje jej vykonanie už deťom starším ako 12 rokov. V Belgicku sa dokonca predávajú balíčky obsahujúce nástroje na „domáce“ vykonanie eutanázie.

Nemyslím si, že súhlas s eutanáziou je prejavom kultu smrti. To skôr pritakanie neplnohodnotnému životu je prejavom bezhraničného, priam kozmického sadizmu. Otázkou ešte asi dlho bude, čo je dôležitejšie: prežitie doposiaľ známej, konkrétnej biologickej formy človeka alebo skôr myšlienky, ktorej uchovávaniu ľudstvo slúži ako nejaké vehiculum? Čo je naliehavejšie: prežitie jednotlivca v jeho tradičnej, takpovediac prírodnej podobe, aj so všetkými jeho mentálnymi i fyzickými nedostatkami, alebo prežitie duchovného obsahu (odkazu, posolstva), zakódovaného v činnosti celého jedného či už veľkého alebo malého spoločenstva. Keďže na túto otázku nevieme uspokojivo odpovedať, najvhodnejšie je s pokorou (alebo aj bez nej, kto chce, nech to skúsi) prijímať takmer všetky možnosti. Ešte aj tie, ktoré idú proti nám.

Protivenstvá sú zdanlivé, nie však preto, že by bol svet ilúziou, lež preto, lebo nikdy nemáme dostatok poznatkov na to, aby sme sa vyvliekli z ilúzií, ktoré vypriadame z vlastného tela i z duše svojej, alebo z kieho čertiska...

Peter Macsovszky



pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (20) / napíš poznámku

aktuálne diskusie:
úžasromannn18.May:04:59
Kaukliari..1234517.May:13:18
:-))))li17.May:12:05
xxxjudas17.May:03:24
.Bodhi17.May:03:14

čitateľov: 4674   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (1484)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy