?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Lúče neznámej duchovnosti
@ eseje     1.5. 05, 15:11

1./komédie náboženstiev

Náboženské systémy sa priam hmýria strapatými, fúzatými, kučeravými, figliarskymi myšlienkami. A presne v tejto ich neučesanosti spočíva čaro ich univerzálnej pôsobivosti. Nepokoj, zasadený ešte aj v tej najpokojnejšej, najmierumilovnejšej, najvyrovnajšej náboženskej myšlienke, neúnavne bičuje ľudské emócie, roznecuje ich, k činom podurkáva. Emócie potom ľuďmi zametajú, mätú ich, radosť prizerať sa. Vnútorný svet ľudí sa roztancováva pod taktovkou vrtošivých bohov. Bohovia, cez zlomyseľné, kaukliarske vnuknutia hecujú ľudí a vyhecovaní, rozrušení ľudia si zas vytvárajú obrazy nevyspytateľných bohov. Chutným príkladom je trhovisko polyteizmu.

Antickí grécki bohovia pijú, žerú, sexujú, klamú, podvádzajú, rozmaznávajú, trestajú a zabijajú. Veľkoryso porušujú tú etiku, ktorú stanovili ľuďom. Stanovili si ju aj pre seba? Zaiste, veď mýtoch cítiť ich pocit viny. Starí indickí bohovia sú nemenej rozmaruplní. Možno sú väčšmi kozmickí, čiže menej antropomorfní, no tiež povyvádzajú furtáctiev neúrekom.
Takým furtáctvom je aj Šívov sen: svet, ktorým sa tak veselo/zúfalo pretĺkame, je výplodom jeho mysle. Šíva náš svet snuje zo svojich myšlienok. Je to umelecká vízia - čiže vízia nie dokonalá, ale odvážna, experimentujúca, značne bohémska. Táto Šívova súkromná umelecká vízia má asi takú váhu ako odraz v zrkadle. A v tomto zrkadle tancujú tri zlá: 1. zlo individuálne; 2. zlo viazanosti vznikajúce z našich skutkov; 3. skutočnosť, že jednotlivý duch stotožňuje seba so svojou telesnou škrupinou. Cesta z neutešenej situácie vedie podľa šívaistu cez rozpamätávanie sa na to, že duša je identická so Šívom. Napíšem to okamžite sem, aby sa na to neskôr nezabudlo: nepripomína toto rozpamätávanie platónsku anamnézis?

Teraz bohovia egyptskí. Čo dobré o nich riecť? Tušiť u nich nejaký ten zmysel pre poriadok: túžbu po geometrii a matematike. Koniec koncov však, Usire je roztrhaný, tak ho potom treba skladať ako nejaký hlavolam, alebo čo. Ale čomu sa čudovať: smrť boha je vždy hlavolam. Z jeho mŕtvoly, alebo z jeho unaveného, spiaceho tela napríklad v balkánskych a cigánskych mýtoch vždy nakoniec niečo vytryskne. Nejaký ten ďalší kozmos. Ak nie, tak je po ruke diabol, ktorý sa s bezvládnym božím telom rád pohrá. OK, viem, že sa teraz bezbožne pohrávam s iniciačnými metaforami egyptskej mytológie. Prv však, ako by som mal byť obratnými debatérmi odborne a intelektuálne zgilotínovaný, spomalme tempo a zamyslime sa nad obrovskou časovou priepasťou, ktorá nám dnes bráni v tom, aby sme čo len spolovice pochopili mystiku dávneho Egypta.

Ale najprv čosi o Jahvem. Postmoderný prorok Timothy Leary o ňom napísal, že je to antropomorfný strážny čudák, všemocný totalitný diktátor, ktorý pobieha po svete a vypočúva a zatýka a odsudzuje každého, kto si myslí niečo iné, kto niečo zatajuje a kto sa odvažuje porušovať jeho predpisy, či sa pred ním dostatočne hlboko neukláňa. Nuž a do náboženstva, ktorým sa Jahve obložil ako nejakou vatou, vstúpil so svojím nejasným, útržkovitým, nesystémovým učením prorok, ktorý do dejín vošiel ako Ježiš Kristus.

V jeho čase ho málokto nasledoval. Zrejme už aj vtedy bola historická dôveryhodnosť jeho osoby veľmi nízka. Napríklad: možno vôbec nejestvoval. Možno bol len bájnym výplodom extrémnym asketizmom nažeraveného esénskeho alebo zelótskeho fundamentalizmu. V neskorších časoch sa zrazu zhŕklo v Ríši rímskej toľko Ježišových nasledovníkov, že vtedy veľmi populárny kult boha Mithru musel upadnúť do polozabudnutia. Ako každé myšlienky, aj tie Ježišove sa dožili obludných deformácií.

Kresťanom, ktorí si bez akejkoľvek opodstatnenosti mysleli, že Ježiš založil čosi ako kresťanskú cirkev, sa podarilo vytvoriť náboženstvo, v ktorom Nietzsche rozpoznal pomstychtivosť, resentiment chudoby, nenávisť slabších voči silnejším, ideológiu bezmocnosti. Ovečka sa nemôže stať levom - zabilo by ju to. Lev je však dostatočne silný, aby mohol chvíľu hrať ovečku. Nietzsche sa pýta, či by dokázal vôbec niekto vymyslieť nebezpečnejšiu a rafinovanejšiu návnadu než akou je symbol „svätého kríža“. Vynález „boha na kríži“, vlastne jarmočné zopakovanie Usírovho rozštvrtenia, toto mystérium nepredstaviteľnej a najkrajnejšej krutosti - sebaukrižovanie boha v mene spásy človeka - je vynálezom nadčasovým, geniálnym, útočiacim na podvedomie jednotlivca. Podľa Nietzscheho je nesporné, že v kresťanskej morálke zvíťazil ľud, mentalita otroka; páni boli odstránením, zvíťazila „etika“ prostého, nevedomého človeka. Morálka otrokov je negativistická voči každej nezávislosti, inakosti, jedinečnosti.

Kresťanská ideológia vydesila nejedného mysliteľa. Napríklad Émila Michela Ciorana, azda posledného naozaj dôsledného a veľkého heretika, gnostického proroka dvadsiateho storočia. V zhode s Nietzschem tvrdil, že kresťanstvo je vlastne nenávisť voči životu, živočíšnosti, prirodzenosti; kresťanstvo podnecuje človeka k tomu, aby nenávidel sám seba. Dokladajú aj to aj kríže, ktoré z vrcholov kostolných veží vládnu mestám a svetu. Azda nijaké náboženstvo nepovýšilo nástroj umučenia na svoj symbol. Azda nijaké iné náboženstvo nebolo a nie je natoľko posadnuté vystavovaním imitácie zakrvavenej mŕtvoly nahého muža, pribitého na kus dreva.
Pudy, celá mnohorakosť človečenskej živočíšnosti sa v bláznivých monoteizmoch mohla realizovať a vybúriť. Kresťanstvo a islam však tú neskrotnú pudovú pestrosť stlačili a podrobili jediného strážnikovi, ktorého dobromyseľnosť sa mala manifestovať prostredníctvom nepredstaviteľných trestov.

Dánsky budhista láma Ole Nydahl hovorí, že bohov je veľa, ale sú smiešni: „Stačí sa pozrieť na to, čo hovoria a robia - nechceli by ste, aby boli vašimi susedmi. Takže nie je inteligentné prijať ich za svojho boha. Budhisti želajú bohom veľa šťastia, ale držíme sa od nich ďalej, pretože sú schopní hovoriť a urobiť veľa smiešnych a zvláštnych vecí.“

Napríklad sú schopní stvoriť človeka. Podľa gnostickej predstavy boh človeka „vyrobil“. Preto je vhodné a presné použiť termín „deus faber“ - boh remeselník. Manichejský názor hovorí, že boh vyrobil svet ako veľké koleso na čerpanie vody, aby takto prečerpal duše postrácané v temnote späť do neba. Je to absurdná mašinéria, ktorá sa zastaví až keď sa úplne vyčerpá...

Peter Macsovszky
/pokračovanie/


pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (14) / napíš poznámku

aktuálne diskusie:
Pekne.Bodhi04.May:03:32
Prispevok pod clanok?katka02.May:02:09

čitateľov: 4317   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (1483)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy