?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Ariadnina zauzlená niť, utajené miesto paláca v Knósse a tajný agent Théseus
@ eseje     18.2. 05, 03:52



Ľudská schopnosť tvoriť je fantastická, ale niečo tú schopnosť musí prebudiť, vyprovokovať, naštartovať. Nevieme, čo to je. Odrazu to len príde a ľudia robia veľké veci. A ich prostredníctvom sa sami stávajú veľkými. Niekedy im to vydrží niekoľko rokov, inokedy aj zopár storočí. Potom zvyknú výsledky svojej tvorivosti zasa sami zničiť. Ľudská schopnosť ničiť sa totiž takmer vyrovná schopnosti tvoriť.

♣ ♣ ♣

Aj keď to tak na prvý pohľad možno nevyzerá, stále sa všetci spolu i každý zvlášť, motáme v nejakom labyrinte a väčšinou, žiaľ, nemáme onú bájnu Ariadninu niť, ktorá by nám ukázala cestu von. My muži síce túžime byť hrdinskými Théseami, ženy zasa zamilovanými (a milovanými) Ariadnami, no zároveň si však často nevieme, ba dokonca ani nechceme navzájom pomôcť vybŕdnuť z bludiska. Existujú však aj výnimky. Niektorým blúdiacim sa to, hoci len dočasne, predsa len podarí. Vtedy možno hovoriť o zázraku. Takým zázrakom bola aj mínojská Kréta.
A nebol to iba taký jednorazový, dočasný zázrak. On trval tisíc tristo rokov!

♣ ♣ ♣

Ako von z labyrintu? To je principiálna otázka platná už najmenej 4000 rokov. Ako je známe, Théseus sa vymotal z knósskeho labyrintu vďaka niti, ktorú v podzemných priestoroch paláca z lásky k nemu natiahla princezná Ariadna. A potom spolu, v zmätku, ktorý nastal po výbuchu ostrova Théry, následnom zemetrasení a ničivej vlne tsunami, ktorá rozrumila mestá a paláce na pobreží Kréty, utiekli z ostrova loďou. Dostali sa na ostrov Naxos v súostroví Kyklady. Tam si Ariadnu prisvojil boh Dionýsos. Iná verzia upresňuje, že ju jednoducho, podľa všetkého opitú vínom, zbalil pri bezuzdných bakchanáliách.

Teda, dostali sa tí dvaja, Théseus a Ariadna, zo svojho labyrintu naozaj? Kdeže, dostali sa akurát tak z dažďa pod odkvap. Pravda, záleží na uhle pohľadu. Faktom však ostáva, že šťastia si Théseus a Ariadna spolu veľa neužili.

Veru tak, labyrint je vec naozaj zložitá.

♣ ♣ ♣

„Labyrint nie je na to, aby sme sa stratili, ale aby sme sa našli.“

♣ ♣ ♣

Hm, pekne to znie, ale v živote neveľmi funguje. Napriek tomu je to v podstate pravda. Napokon, dokazuje to aj samotná báj o Théseovi a Ariadne. Tí sa predsa našli a zblížili práve vďaka labyrintu. Bludisku, ktoré tam vlastne ani nemalo byť. A už vôbec nie hrozná obluda Mínotauros, napoly býk, napoly človek, ktorý v temnote podzemného bludiska žral obetovaných mládencov a dievčence. Do takej kultúrne vyspelej krajiny prosto niečo také barbarské nezapadá a rozhodne je vhodnejšie brať túto historku iba ako metaforu.

Mínojská civilizácia totiž patrí do kategórie historických zjavení. Stala sa čímsi nevídaným, výnimočným, skutočným zázrakom doby bronzovej, ktorá aj ako celok patrí medzi najvýznamnejšie a najprogresívnejšie etapy ľudskej histórie. Samozrejme, kultúra Mínojcov nevznikla iba tak zo vzduchu nad božským ostrovom, ale dostala sa na Krétu spolu s prisťahovalcami z Malej Ázie a asi aj z Egypta. Možno aj odinakiaľ. Chronológia mínojskej civilizácie je zložitá, rozdelená na mnohé etapy, ktoré pre toto rozprávanie nie sú zasa až také dôležité. Nám postačí základné časové ohraničenie.

Mínojské obdobie začína približne 2800 rokov pred našim letopočtom, vysokú úroveň si udržiava do roku 1550 pred n.l., potom dochádza k úpadku, ale definitívne končí až okolo roku 1200 pred n.l. A predstavte si, že až na konci tohto obdobia sa ešte len začalo schyľovať k Trójskej vojne. Teda podľa Homéra, ktorý však žil ešte oveľa neskôr, (pravdepodobne) až v ôsmom storočí pred n.l. Pravda, v tom zhruba dvanástom storočí už nejaký čas dominovali v egejskom priestore Mykény. Kréta upadala, no aj tak ešte vyslala do boja o Tróju svoj kontingent vedený princom Idoméneom.

♣ ♣ ♣

A predsa na tú osvietenú dobu vrhá tieň labyrint.

♣ ♣ ♣

Knóssky palác nazývali Mínojci Domom dvojitej sekery. Podľa krétskeho kultového nástroja či zbrane, sekery menom labrys. Od tohto slova sa vraj odvodil výraz labyrinthos, označujúci palác vládcu, majúceho v znaku onú sekeru. Až oveľa neskôr, v gréčtine a latinčine, získalo slovo labyrinthos význam bludisko.

Odhliadnuc od významu slov, bol palác v Knósse takou architektonicky komplikovanou a neprehľadnou stavbou, že návštevníkovi mohla pokojne pripomínať bludisko. Tvorilo ho množstvo objektov, navzájom poprepájaných početnými schodiskami, chodbami, terasami, sálami, stĺporadiami. To všetko v rôznych úrovniach siahajúcich až štyri podlažia nad terén. Nevraviac o suteréne.

♣ ♣ ♣

Čo ak ale bolo všetko inak?

Čo ak bolo podzemie Knósskeho paláca utajeným priestorom, v ktorom síce nehynuli mládenci a dievčence zmasakrované obludou, poločlovekom, polobýkom, ale zato tam, povedzme, vznikali neznáme konštrukcie, schovávali sa tajomné osoby, ktoré nesmel nikto zazrieť? Čo ak sa v podzemí paláca vyrábali napríklad lietajúce stroje? Pod vedením vynálezcu Daidala?

Čo ak Mínojci naozaj poznali tajomstvo lietania, diaľkovej komunikácie, ničivých zbraní, ohromných deštrukčných síl? A svojou nevedomosťou náhodne spôsobili katastrofu?

Čo ak bol Théseus čosi ako cudzí tajný agent, ktorý mal za úlohu to tajomstvo labyrintu odhaliť? Tajomstvo ohrozujúce všetky okolité krajiny a možno aj celý egejský priestor? A v Ariadne získal spojenca?
Čo ak výbuchu sopky na Thére niekto „pomohol“? Čo ak to, čo zničilo Mínojcov, nebol iba vulkán?

Čo ak boli Mínojci vyslancami, kolonistami Atlantídy? Vysunutými osadníkmi, ktorí sa postupne na svojej metropole osamostatnili?
Čo ak zničenie mínojských centier znamenalo koniec ďalšej atlantskej expanzii?

A čo ak to bolo všetko ešte inak?

Čo ak niekto najprv zlikvidoval Atlantídu a následne sa „postaral“ aj o odstránenie jej satelitnej civilizácie – mínojskej Kréty?

Alebo ešte raz inak.

Labyrint ako záznam, ako kamenná pamäť, archív. Čo vy na to?
Čo v ňom bolo uložené, schované, chránené? Záznamy o vývoji leteckej techniky, o vzájomných stykoch s Atlantídou, o stykoch s mimozemšťanmi...
Bol labyrint kódom, chrániacim prístup k strategickým informáciám (kódy sú dnes v móde), majúcim životnú dôležitosť pre Krétu, Egejskú oblasť, Stredomorie či celý vtedy známy svet?

Bol princíp labyrintu kľúčom ku kontaktu tretieho (či koľkého) druhu, kľúčom k bráne do iných svetov, do iných dimenzií?
Bol labyrint „star gate“?

♣ ♣ ♣

Z čisto archeologického pohľadu treba povedať, že žiaden skutočný labyrint sa pod palácom v Knósse nenašiel. Iná vec je, či budeme ako bludisko akceptovať samotný palác, ktorý svojou zložitou stavebnou štruktúrou svojráznym labyrintom nesporne bol.

♣ ♣ ♣

Zaujímavá zbierka na pohľad bláznivých otázok, že? Myslíte si, že sú naozaj až také bláznivé?

Fantastické?

Pred sto rokmi ľuďom pripadali rovnako fantastické a neuveriteľné biblické starozákonné či Homérove mytologické príbehy, nevraviac o starších povestiach národov predného východu alebo starého Egypta.
Postupne sa však ukázalo, že mnohé údaje z tých napospol fantasticky znejúcich príbehov sa zakladajú na pravde. Väčšinou sú v nich síce iba slabé ozveny skutočných udalostí, len nejasné stopy odpoly zaviate prachom tisícročí, ale napriek tomu nesporne existujúce. A pri správnej interpretácii vydávajúce svedectvo o dávno stratených časoch.

Pokiaľ ide o samotný labyrint, či už fyzický alebo metaforický, má nespornú výpovednú historickú hodnotu. Nielen kvôli sprostredkovaniu niektorých aspektov života skutočných Mínojcov, ale aj pre možnú inšpiráciu ďalších nespokojných bádateľov.

O tom labyrinte sa totiž určite nehovorilo len tak, akože o zaujímavej architektúre. Človeku sa nechce veriť, že by išlo iba o bohapustý výmysel. Nezdá sa, že by to bola iba o akási „búda“ pre čisto rozprávkového Mínotaura. Za labyrintom či v labyrinte sa musí skrývať čosi viac.
Čo konkrétne, presne nevieme, hoci nápadov (viď otázky) by bolo dosť. Treba si uvedomiť, že možné odpovede sú zahalené bezmála päťtisícročnou hmlou. Nejakých štyridsať sedem storočí je pre nás len ťažko predstaviteľný časový úsek. Príbeh o labyrinte je kdesi na nepatrnom výstupku zvislej bezodnej priepasti času, z ktorého sa pri neopatrnom pohybe možno zrútiť do absolútneho zabudnutia.

♣ ♣ ♣

Skúsme si položiť jednoduchú otázku – čo vlastne skrývali Mínojci pred svetom? Určite to nebola obluda s ľudským telom a býčou hlavou, zrodená z hriechu zoofílie krétskej kráľovnej. Aj keď je možné, že kráľovná Pásifaé niečo spoločného s ochraňovaným tajomstvom mala.
Čo teda ukrývali v labyrinte, nech si už pod týmto názvom predstavíme hocičo?

Ja by som bol za nasledovnú hypotézu.

Mytologické údaje hovoria, že Daidalos bol vynikajúcim staviteľom a vynálezcom, ovládajúcim devätoro remesiel. Kráľ Mínos ho poveroval dôležitými úlohami, okrem iného vraj i vybudovaním tajného podzemného priestoru, labyrintu. To však na tie časy prekvitajúceho stavebníctva mínojskej Kréty nebolo nič mimoriadneho. Teda technicky. Ale svojou dôležitosťou, ktorá sa prejavila najvyšším stupňom utajenia, bol labyrint stavbou bezkonkurenčnou. Je možné, že táto utajená stavba úzko súvisela s ďalším hypotetickým supertajným projektom, ktorý mal k námornej hegemónii Kréty priradiť aj jej ovládnutie vzduchu.

Áno, Daidalos mal pre mínojského vládcu vytvoriť letectvo. A to už neboli len voľajaké komplikované pivnice. To bola hotová revolúcia v myslení, pokus o priblíženie sa k samotným bohom.

Lietajúci ľudia! Kráľ sa určite na vlastné oči presvedčil, že je to možné a pravdepodobne hneď nato Daidala z bezpečnostných dôvodov izoloval. Logicky spolu so synom Íkarom. Veru, nebolo to kvôli labyrintu, ako sa povráva v povestiach. Alebo aspoň nie len kvôli nemu. Bolo to hlavne kvôli lietaniu.

Kráľ akiste kalkuloval s momentom prekvapenia nepriateľov, ba dokonca možno s hrou na trestajúcich bohov, znášajúcich sa z výšav nebeských k zemi. A to si kvôli momentu prekvapenia vyžadovalo absolútne utajenie.

Daidalos si vybudoval svoj skúšobný polygón, svoju prehistorickú leteckú základňu v krétskych horách. To je prakticky isté, pretože inak ako spustením sa z výšky nemohol vzlietnuť. Áno, na začiatku lietania bol určite klzák. Daidalos vymyslel závesné lietanie o dobrých štyritisíc rokov skôr, ako sme ho spoznali my
.
Nie, nie, žiadne krídla z peria zlepeného voskom. Bolo to rogallo. A pracoval na ňom v naprostom odlúčení od sveta. V labyrinte. Tam mal svoju vývojovú dielňa.

Zo známej legendy vieme ako dopadol Daidalov syn Íkaros. Tak sa to ale stať nemohlo. Je však možné, že sa zúčastnil testovacích letov a pri jednom z nich zahynul. Osud skúšobného pilota. Asi narazil do skál divých krétskych hôr. Je ale takisto možné, že vďaka vzdušným prúdom doletel až nad more a stratil sa v jeho vlnách.

Spočíval teda „Prípad Daidalos“ a súčasne, či už priamo alebo nepriamo aj tajomstvo labyrintu, v lietaní človeka, a jeho praktickom využití na vojenské účely? Myslím si, že táto hypotéza je prijateľná.
Pravda, za predpokladu, že sme ľudia tolerantní k netradičným riešeniam tradičných problémov. Za predpokladu, že si ctíme slobodné myslenie, vážime ľudskú fantáziu, ceníme večnú nespokojnosť zo stavom vecí na tomto svete. Že sa nestotožňujeme s jednoznačnými interpretáciami nejednoznačných udalostí.
♣ ♣ ♣

Reťaze „prekliatych“ faktov vás nevdojak postupne ovinú, zviažu, zajmú. Zistíte, že faktom, ktoré by nemali existovať a predsa sú pravdivé, sa nedá utiecť. Pokiaľ používate svoj mozog na rozmýšľanie.
Reťazami faktov sa však zasa rýchle dostanete na miesto, ktoré vás najviac zaujíma. V našom prípade späť k abyrintu. Napokon, všetko so všetkým súvisí.

A tak sa môžeme vrátiť na začiatok nášho rozprávania. Théseus sa vraj dostal z bludiska labyrintu pomocou natiahnutej Ariadninej nite. Žiaľ, naprieč tisícročiami doby bronzovej nám taká záchranná niť chýba. Alebo presnejšie, ona tam je, ale na mnohých miestach zauzlená, a tým mätúca každého, kto sa chce pomocou nej vymotať z bludiska pochybností. Namiesto záchrany takáto niť dokáže zaviesť hrdinu do skazy. V takom prípade neostáva nič iné iba trpezlivo rozuzľovať. Pokojne a neprestajne. Inak niet šance vyviaznuť. Ani odpovedať na nástojčivé otázky. A tajomstvo ostáva.

Peter Pačaj

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (5) / napíš poznámku

aktuálne diskusie:
Život:-)li18.Feb:09:29

čitateľov: 7082   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (1483)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy