?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Tajomstvo a princíp počmáraného chodníka
@ eseje     7.1. 05, 09:07

Veľka Matka sa svojim pravidelným rytmom sunula Galaxiou. Ako samotný čas vznešene, zdanlivo pohŕdajúca okolitým Vesmírom, plávala na svojej nekonečnej púti priestorom. Práve, keď v jej útrobách zasadla Veľká rada nositeľov Stabilného tvaru a všetok bežný ruch úctivo ustal, ocitol sa tento zvláštny svet na vnútornom okraji jedného zo špirálových ramien Galaxie. Javisko nášho príbehu bolo pripravené. Vzápätí naň vstúpili, či skôr vplynuli herci. Boli to Kch a Pf, synovia a obyvatelia Veľkej Matky, ktorí svoj prídel hmoty dostali iba celkom nedávno. Doteraz náruč svojej ochrankyne nikdy neopustili, a tak nečudo, že ich kvárila nesmierna zvedavosť. Často si Okom prezerali okolitý Vesmír, približovali si, len tak z rozmaru, hviezdy, sledovali dráhy komét a asteroidov, no to všetko už poznali. Bolo to stále to isté, a preto ich to čoskoro prestalo baviť.

Obaja mladí nositelia Premenlivého tvaru, ktorých by sme, pravda s patričnou dávkou fantázie, mohli nazvať chlapcami, mysleli na to isté. Treba povedať, že chlapcom sa podobali prinajmenšom svojou nezodpovednosťou a nezbednosťou. Vedeli, že počas zasadania Veľkej rady ich nikto nebude kontrolovať a takisto nikomu nebudú chýbať. A tak svoj dvojjediný nápad začali okamžite realizovať.

Priblížili si obraz časti ramena Galaxie, ku ktorej Veľká Matka smerovala a nechali si urobiť podrobný prehľad s predbežným výberom možných cieľov. Oko im ukazovalo jednu hviezdnu sústavu za druhou. Chlapcov Kch a Pf, schopných meniť svoj tvar i kadečoho iného, (akoby už to nestačilo) zaujala jedna sústava s planetárnym systémom. Obaja ihneď vedeli, že chcú ísť práve tam. Okolo inak nezaujímavej hviezdy, krúžili takmer v jednej rovine viaceré planéty. Líšili sa navzájom veľkosťou i farbou. Jedna z nich mala dokonca okolo seba smiešny prstenec. Iná zasa bola provokatívne červená. Hneď za ňou smerom k hviezde bola ďalšia, a tá sa im zapáčila najviac. Tá planéta bola krásne modrá.

Kch a Pf nastavili Okom výber cieľa, prenos údajov do riadiacich jednotiek dvoch prieskumných ochranných Bublín a nenápadne sa každý do jednej šuchli. Odpútali sa od Veľkej Matky a zamierili k modrej guľke.

Kch a Pf chvíľu krúžili na obežnej dráhe, prezerajúc si príťažlivú modrú planétu z nadhľadu. Potom zostúpili k jej povrchu. Azda čírou náhodou klesli nad rozľahlý modrý oceán a nad jeho hladinou zamierili k obzoru s práve vychádzajúcou hviezdou. Vodná plocha sa tam končila širokou pevninou. Medzi morom a pásmom vysokých hôr s bielymi vrcholmi, sa rozprestieralo čosi, čo u chlapcov Kch a Pf vyvolalo stav veľmi podobný radosti. Videli pred sebou miesto, po akom túžili. Bolo pokryté pieskom a štrkom,

Našli si ideálne miesto na hranie. Žiadne zhluky elektrónov, nehmotné skladačky, svetelné mriežky a reťazce, imaginárne lúče, existujúce iba v predstavách hráčov. Nie, pred nimi bolo množstvo hmoty v pevnom skupenstve. Ozajstný materiál. Zabudli na všetko a vrhli sa k zemi.

♠ ♠ ♠

Všelijaké čiary, značky, obrovské plochy pripomínajúce pristávacie a štartovacie dráhy, tiahnúce sa krížom cez hory a doliny. A takmer všetko možno vidieť iba z lietadla. Áno, to je kus vyprahnutej krajiny na juhu Peru, zhruba sto kilometrov od pobrežia Tichého oceánu. Kraj vysušených, kamenistých náhorných plošín uprostred pustých hôr. To rozsiahle územie, ktoré sa zjednodušene nazýva Nazca, je doslova „počmárané“ rôznymi obrazcami. Znakmi, čiarami, dráhami, líniami rovnými i cikcakovitými, vlnovkami, všelijakými geometrickými tvarmi, trojuholníkmi, lichobežníkmi, ale aj špirálami, „spinkami“, a to aj vo viacerých vrstvách nad sebou. Niekde je cikcakovitý vzor prekrytý širokým pásom „pristávacej dráhy“, pričom tá vlnovka nie je zmazaná, ale spod nej presvitá, inde zasa naopak, je dráha akoby preškrtaná vlnovkou. Jednoducho je to obrovský spletenec čiar a plôch, rébus, ktorý zatiaľ nikto nedokázal rozlúštiť, hoci všelijakých teórií jestvuje celá hromada. Od na pohľad celkom triezvych, po evidentne úplne šialené. Pravda, aj takéto zaradenie je diskutabilné. V tomto prípade nie je totiž vôbec isté, čo je naozaj triezve a čo šialené.

Situáciu komplikuje aj fakt, že neďaleko na sever od Nazcy je ďalšia a podstatne staršia oblasť pokrytá podobnými znakmi. Navyše, Palpa sa na rozdiel od Nazcy, ktorej podstatná časť je na rovnej ploche náhornej plošiny, nachádza vysoko v horách a „pristávacie dráhy“ sú tam umiestnené na zarovnaných vrcholcoch hôr. Vyzerá to, akoby hrebene vrchov ktosi zhobľoval, akoby doslova zrezal končiare.


Nazca nie je iba prostý súbor tajomných kresieb na zemskom povrchu. Problém Nazcy je predovšetkým v ďalekosiahlych súvislostiach, ktoré jej výtvory naznačujú, predpokladajú a nepriamo aj dokazujú. To známe Součkovo tušenie súvislostí sa tu ponúka priam učebnicovým spôsobom. Najrôznejšie obrazy, geometrické útvary, znaky, rozpoznateľné iba z výšky, sa totiž zďaleka neobmedzujú iba na plošinu Nazca a jej okolie. Takéto výtvory našich dávnych predkov, alebo možno aj kohosi iného, sa nachádzajú prakticky na všetkých kontinentoch, azda okrem Antarktídy. Ale ani tam nemožno vylúčiť ich existenciu pod ľadovým pancierom. Je nimi „označená“ celé zemeguľa. Pre koho ich tvorcovia označlili? Nuž, tu sa priam núka odpoveď. Predsa pre návštevníkov prichádzajúcich „zhora“. Alebo hoci pre bohov, sídliacich na „nebesiach“, ak chcete. Odpoveď je zdanlivo jednoduchá. V skutočnosti je to ale nesmierne zložitý problém.

Tá, na prvý pohľad, prirodzená a celkom rozumná odpoveď na „nazcanskú“ otázku je v očiach odborníkov, ak aj nie vyloženým zločinom,, tak určite do neba volajúcim nezmyslom. A každý, kto sa ju odváži vysloviť, je nekompromisne prehlásený za hlupáka, klamára a nezodpovedného fantastu. A ak nebodaj patrí k odborne vzdelanej obci, je z nej s fanatickou krutosťou exkomunikovaný, profesionálne zničený a vygumovaný z povedomia odbornej a následne i širokej verejnosti na večné veky. Nečudo, že za takýchto okolností sa drvivá väčšina odborníkov - vzdelancov radšej vzdá akýchkoľvek neuvážených vyhlásení, nech by si už súkromne mysleli hocičo. Jednoducho, nie sú ochotní vymeniť kariéru za pochybnú slávu hrdinov prinášajúcich netradičné, objavné myšlienky a riešenia. Nuž čo, je to pochopiteľné, hoci človeka v tejto súvislosti nemôže nenapadnúť, ako to potom vyzerá s hodnotou rozvoja poznania vôbec a ľudskej histórie zvlášť. Je paradoxné, že vlajku túžby po poznaní nesú na čele tvorivého intelektuálneho úsilia ľudia považovaní odbornými kruhmi za laikov, diletantov, šarlatánov, luhárov, podvodníkov.

Nazca a výtvory viditeľné z výšky všeobecne, sú výraznou a vari aj najznámejšou súčasťou nezodpovedaných otázok tvrdohlavo sa vynárajúcich pri interpretovaní dávnej minulosti tejto planéty. Záznamy dejín ľudstva sú už vo svojej starovekej, ale najmä pravekej fáze, niekedy až zarážajúcou ukážkou neprípustného zjednodušovania, omylov, neprávd a chýb ich zostavovateľov. Jednoducho, dejiny človeka i ich Zeme sú nepresné, neúplné, zavádzajúce, zmanipulované, prekrútené, neseriózne a nedôveryhodné. Skrátka, poznanie prehistórie človeka je veľmi povrchné a nedokonalé. A preto nikto nemôže s čistým svedomím tvrdiť žiadne nezvratné pravdy. A už vôbec nemá ani to najmenšie morálne právo prenasledovať hocikoho za iný, ako oficiálne prijatý názor. Napriek tomu to však ešte aj dnes robí kdekto s veľkou chuťou, ba až inkvizítorskou zaujatosťou. Skrátka, prenasledovanie nositeľov tvorivých myšlienok je stále v určitých kruhoch považované nielen za záslužnú činnosť, ale aj takmer za zachraňovanie ľudstva.

Ľudské poznanie je príliš obmedzené, aby vedelo prijať a pochopiť nové skutočnosti a ich súvislosti s našou Zemou, vrátane samotnej Nazcy. Doteraz oficiálne akceptované vysvetlenia vzniku a účelu nazcanských obrazcov, sú napospol smiešne a neprijateľné. Najmä kvôli tomu, že ich autori nechcú pripustiť určenie znakov niekomu, kto ich mohol vidieť z výšky, zo vzduchu. Niekomu, kto dokázal lietať!
Dokiaľ niektorá z teórií neuzná tento jednoduchý a jednoznačný fakt, (vyplývajúci z veľkosti a umiestnenia znakov Nazcy) dovtedy sa riešenie problému Nazcy nepohne dopredu.

A takisto sa vyriešenie prípadu Nazca nepriblíži, kým si riešitelia nepripustia jednoduché a evidentné poznanie, že súčasné ľudské vedomosti sú značne obmedzené. Teda, že stále príliš veľa vecí o vlastnom svete nepoznáme. Ba nemáme o nich ani poňatia.

A do tretice, že sa nič nezmení, kým neprestaneme arogantne pohŕdať ľuďmi z dávnej minulosti a ich schopnosťami. Len potom môžeme získať východisko, ktoré pomôže priniesť úspech v riešení záhady Nazcy i mnohých iných hádaniek.

♠ ♠ ♠

Ich hra musela pozemskému pozorovateľovi pripadať ako búrka, zúrenie živlov. Oblaky sa rútili nízko nad zemou, šľahali z nich blesky, obkolesovalo ich iskrenie a zvláštna žiara. Pravdepodobne aj nejaké zvukové efekty. Navyše sa chvela zem ako pri zemetrasení. Rúcali sa vrcholky hôr, dvíhali kúdoly prachu, z oblohy padali kamene.
Potom to odrazu skončilo, akoby uťal. Vystrájanie roztopašníkov Kch a Pf zarazil príchod „rodičovskej“, vyššej autority nositeľov Stabilného tvaru, ktorá ich okamžite skrotila a odviedla späť na Veľkú matku, presúvajúcu sa svojim pravidelným rytmom jedným špirálovým ramenom Galaxie.

Na Zemi ostali stopy po hravých mimozemšťanoch, mladých nositeľoch Premenlivého tvaru, galaktických „chlapcoch“, ako ostávajú po deťoch stavby z piesku alebo kresby kriedou na asfaltovom chodníku. Akurát, že tie mimozemské sa ukázali ako oveľa trvanlivejšie. Vydržali tisíce rokov. Aj vďaka tomu, že vznikli na území, kde nikdy neprší. Ich trvanlivosť, ktorá stále prekvapuje, vyvádza z miery, znervózňuje a niekedy dokonca privádza do zúfalstva zástupy odborníkov, však musela mať ešte aj iný dôvod. Možno výsledok nevinného šantenia ktosi využil ako odkaz, posolstvo, možno varovanie. Nech už to bolo akokoľvek, na Veľkej matke letiacej nekonečným Vesmírom, nikoho akiste nenapadlo, že prispejú ku strachu pred novými myšlienkami. Veď stavať sa proti novým myšlienkam je predsa nezmysel.

Peter Pačaj

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (1) / napíš poznámku

aktuálne diskusie:
Tajomstvo a princíp počmáraného chodníkaLana08.Jan:11:58

čitateľov: 3227   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (1480)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy