?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Archetypy rozprávok a politika
@ eseje     15.10. 04, 02:47

Aj zdanlivo nesúvisiace, ba priam nezlučiteľné vesmíry, akými sú svet rozprávok a svet politiky, môžu pri istom uhle ich nazerania vykazovať zarážajúce plochy prieniku. Jedným z prínosov magickej hry ezoteriky, ktorá často využíva, či dokonca priamo podmieňuje svoju existenciu spájaním zdanlivo nespojiteľného (ľudský život a pohyb astronomických objektov; somatické potiaže a etika, budúcnosť a konfigurácia grafických trigramov a pod.), je práve schopnosť videnia nových, nečakaných, zdanlivo absurdných vzťahov medzi elementami okolitého sveta.

No povaha sveta i diania je iracionálna a práve rozrušenie masky racionality -aká túto skutočnosť ľudskému oku milosrdne zakrýva- môže byť okamihom vzácneho osvietenia. Takéto osvietenie sa však vyznačuje inverzným efektom - rúca ilúzie, činí zo sveta skutočne temné miesto. Neraz skĺze až do ničivých stavov hrozivej „bielej logiky“ popisovaných Jackom Londonom, prípadne vyústi v Nietzscheovskom nihilizme, či Schopenhauerovskom radikálnom pesimizme.

Rozprávky, a v nich obsiahnuté vzorce (archetypy) nazerané skrze optiku takéhoto naladenia, vykazujú až s krutou, bezcitnou jasnosťou znaky jedného z nástrojov technológií moci analyzovaných Michelom Foucaultom.

Základná rovnica rozprávok, i všetkých žánrov odvodených z tohto modelu, napr. akčných filmov alebo fantasy príbehov, pozostáva z dvoch výstavbových prvkov - abstraktného „dobra“ a „zla“. Rôznymi matematickými operáciami medzi týmito prvkami vznikajú dejové zápletky rozprávky. Keďže prvku abstraktného „zla“ možno prideliť záporné hodnoty čísel a prvku abstraktného „dobra“ kladné hodnoty čísel, možno odvodiť aj to, že výsledkom vzorca rozprávok je vždy číslo kladné, prípadne je to nula (ak sa „dobro“ a „zlo“ vzájomne „vykrátia“ - eliminujú). Hodnotovo záporný výsledok je v tomto vzorci raritou, chybou v zaužívanom algoritme a nutno ho považovať len za občasnú výnimku potvrdzujúcu pravidlo.
Práve táto matematická zachytiteľnosť, možnosť vzorového zadokumentovania povahy rozprávkových kódov, odkrýva ich umelý pôvod i mocenské zámery programátorov týchto algoritmov.

Výsledkom sústavného, širokospektrálneho a nedobrovoľného podrobovania sa vplyvu týchto vzorcov od ranného veku (v podobe rozprávok v inštitúciách ako sú škôlka, škola, či vplyvom „detskej literatúry“ alebo „detského vysielania“) cez dospievanie (v podobe dobrodružných kníh, príbehov a akčných filmov) až po dospelosť (v podobe politických a historických mýtov) je podivuhodne ľahká manipulovateľnosť a programovateľnosť kolektívnej spoločenskej mysle.

Keďže rozprávky sa upriamujú na stranu dobra a za dopomoci dômyselných psychologických postupov usilujú o čo najužšiu identifikáciu ich poslucháčov -alebo divákov- s „kladnými hrdinami“, vzniká u takto programovaných osôb podvedomá permanentná identifikácia s „dobrou stranou“ a automatizované presvedčenie o vlastnej príslušnosti ku „kladnému táboru“.
Toto latentné, spiace presvedčenie sa aktivizuje a vypláva na povrch pri akomkoľvek druhu konfliktnej situácie (či už v mikrosociálnom alebo makrosociálnom rozmere) v podobe automatického, svojvoľného presvedčenia o tom, že my sme kladná strana, zatiaľčo protivník je reprezentantom strany zápornej.
Svojvoľné, dlhé roky intenzívne programované presvedčenie o samozrejmej identite s „tou dobrou stranou“ -ktoré nie je nutné ničím potvrdiť, jeho svojvoľnosť je v optimálnom prípade jeho dostatočným potvrdením- následne legalizuje a mravne ospravedlňuje celý reťazec krokov, aké nutno voči „zápornej strane“ v záujme „víťazstva dobra“ neodkladne podniknúť, ktoré by však boli -v prípade, že by neexistovalo naše presvedčenie- prinajmenšom sporné, ak už nie priamo nelegálne, nemorálne alebo doslova agresívne.

Okrem kodifikácie „oprávnených krokov“ rozprávkové vzorce spájajú v prípade nastania konfliktnej situácie ešte jeden psychologický okruh. Ak sme my „kladnou stranou“ -čo bezpochyby sme- a súper „stranou zápornou“, potom nás ku konaniu zaväzuje jednak „mravná povinnosť zakročiť proti zlu“, ale tiež -a to predovšetkým- nás motivuje konštantný výsledok rozprávkového vzorca, totiž, že dobro vždy víťazí.
K zmapovaniu všetkých týchto čŕt mocenského programovania rozprávkovými vzorcami netreba siahať do vzdialenej histórie. Obyvatelia i vláda Tretej ríše dokonale a takmer bezo-zbytku manifestovali všetky súčasti rovnice, samozrejmým presvedčením o vlastnej identite s „kladnou stranou“ počnúc, cez „absolútne oprávnené“, dokonca samotnou Prozreteľnosťou posvätené kroky v boji so „zlou“, „zápornou stranou“ o Lebensraum a práva Árijcov, až po neskonalé presvedčenie o nemožnosti vlastnej prehry, trvajúce až do posledných dní vojny.

Aj keď si nemecký národ pred vojnou udržoval renomé najvzdelanejšieho národa Európy, netreba sa v našich pomeroch utešovať tým, že by nevzdelanosť pôsobila ako dostatočný imunitný prostriedok.
V časoch studenej vojny nebol iba máloktorý Američan (rovnako ako iba máloktorý Rus) presvedčený o tom, že jeho strana je stranou kladnou, zatiaľ čo druhá strana stranou zápornou.
Konečne dnes nie je situácia vôbec iná. Už opäť máme „Osu zla“ a „sily demokracie“ postavené proti sebe v nezmieriteľnom, principiálnom (tj. rozprávkovom) strete.

Politickí mágovia nás chcú opäť presvedčiť -či skôr nebadanou evokáciou v nás nechať samé od seba vyvstať svojvoľné presvedčenie- že „my sme dobro“ a za akousi hranicou „sa nachádza zlo“.
Samozrejme u osôb, ktoré vedome nerozrušujú tieto útržky programovacích algoritmov vo vlastnej psychike, evokácia funguje vydarene. Mnohokrát sa dokonca podarí vyvolať nadšenie pre „našu vec“ a pocity odporu voči „nim“.

Človek musí prekonať banálnu dualitu rozprávkového programovania na to, aby pomocou temného osvietenia zhliadol, že táto dualita ani v najmenšom nezodpovedá povahe politických, vojenských, či iných mocenských konfliktov. Zatiaľ čo rozprávkové programovanie sa snaží sugerovať ilúziu „dobra a zla“ a dokonca túto ilúziu pomocou čarodejníctva klamov premietnuť na realitu, už trochu menej zahmlený pohľad na reál politiku odkrýva úplne iné prvky jej skutočnej rovnice - amoralitu na jednej strane a ... amoralitu na strane druhej.

Nie sú tu prítomné žiadne „kladné“ ani „záporné“ hodnoty a preto ani výsledok nikdy nemožno hodnotiť v kladných alebo záporných mierkach. U väčšiny politických konfliktov, či už svetových alebo vnútroštátnych, si v skutočnosti môžeme vybrať iba jedno - budeme stáť na strane amorality jedného tábora, alebo na strane amorality druhého tábora? Čokoľvek, čo súvisí s „dobrom“ a „zlom“, s tým nemá vôbec nič spoločné. Tieto pocity sú iba morfiom rozprávok, vstrekovaným obyvateľstvu intrapsychózne už od najrannejšieho detstva. A takmer vždy, keď sa niektorému politickému mágovi podarí v masách prebudiť a vyvolať tieto hmlovité iluzórne zhluky k životu, potečie v mene „kladnej strany“ a „boja proti zlu“ niečia krv.

Jozef Karika

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (125) / napíš poznámku

aktuálne diskusie:
Hezkesnop21.Oct:11:49
Odpoveď pre haikuJozef_Karika17.Oct:05:03
Ešte jeden hlavolam pre haikuJozef_Karika16.Oct:17:41
dualitahaiku16.Oct:12:31
sú myšlienky a slovápagi115.Oct:18:17
. . .

čitateľov: 4697   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (1484)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy