?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


pred publikovaním príspevku si prečítajte pravidlá diskusných panelov...
tieto diskusné fóra sú moderované. to ale vôbec neznamená, že sa moderátori stotožňujú s obsahom príspevkov.

fóra : Príbehy pútnikov : fórum

koľko hlavných príspevkov zobraziť
vyhľadávanie vo fóre
text a nadpisy:

mahatma

Standard user

zaregistrovaný
Mar 25 2003
príspevkov: 314

25.2. 07, 12:22    *.213-160-160.telecom.sk
Všetko môžeme, ale nie všetko prospieva.
To je citát z nového zákona, ktorý ma skutočne oslovil asi pred pätnástimi rokmi. Samozrejme som si to vtedy vyložil po svojom, t.j. v rámci svojich možností a schopností. Za tie roky, ako kráčam životom, sa môj pohľad hóóódne zmenil. Pochopil som, že skutočne môžem všetko. Vždy, pri každej voľbe mám najmenej dve možnosti na výber a je na mne ktorú si zvolím. Ak som si zvolil pred príchodom sem, že sa chcem „ pozrieť do Blavy“ kľudne môžem popri tom pochodiť celé Slovensko, potešiť sa z jeho krás, alebo aj ísť najkratšou cestou. To je na mne. Dôležité je však nezabudnúť, kam som sa pôvodne vybral. Veľakrát sa mi niekde tak zapáčilo, že som tam ostal, akoby to bol cieľ mojej cesty. Veľakrát som si zvolil či už z nevedomosti, alebo zo zvedavosti cestu, ktorá ma doviedla do slepej uličky. Chvíľu som bol z toho vyhúkaný, ale nie je problém vrátiť sa. Teraz začínam chápať, že tieto „bočné“ cestičky mi dali viac, ako keby som tam pálil po diaľnici. Ano, aj tak sa dá, ale prišiel by som o radosť z cesty, ktorá je podľa mňa dôležitejšia, ako cieľ samotný. Do cieľa sa každý z nás raz dostane. Či teraz, alebo niekedy nabudúce.
Skúsenosti a zážitky, ktoré som nazbieral po ceste mi zostanú. Tie mi nikto nemôže zobrať.
A zase som pri voľbe. Buď si budem pamätať ako a kde som blúdil, ľutovať sa a hnevať na seba a celý svet, že som prežil čosi čo sa mi nepáčilo, alebo sa tešiť z ľudí a situácií čo mi ukázali, že kde mám nejaký problém. Teraz sa mi dobre o tom píše, ale vtedy, keď mi moji blízki i úplne cudzí ľudia „zaťali do živého“ som ináč skákal, nervačil, či sa ľutoval.
Títo priatelia, dovolím si ich tak nazvať, mi ukázali moje slabé miesta, ktoré som schovával aj sám pred sebou. Práve preto, že som mal šťastie na ľudí, ktorí ma iba nemojkali dnes viem, že je vo mne svetlo i temnota, láska i strach, radosť i hnev. Pozná ich a používam podľa potreby. Viem, že ak by som nespoznal obe polarity, nebol by som kompletný. Dlho som sa snažil ísť iba „ cestou dobra“. Ale tudy cesta nevede.
Podľa mňa, jediný spôsob a princíp, na ktorom je postavený celý vesmír je rovnováha.
To, že som spoznal temnotu i svetlo, mi umožňuje kráčať v strede. Iba poznanie extrémov mi môže určiť, kde je vlastne ten stred. Iba poznanie na základe vlastnej skúsenosti, že jediné čo ma obmedzuje som ja sám, dáva zmysel citátu na začiatku.
Uznávam, že sa často správam inak, ako by sa od „slušného človeka“ očakávalo. Idem si svojou cestou a teším sa zo života. Občas mi ktosi zkríži cestu a začne mi tvrdiť, že niečo nesmiem a niečo musím. Ak nechce pochopiť, že môžem všetko, obyčajne ho pošlem do píp. Nie preto, aby som ho urazil, alebo preto, že ho nenávidím, či ním pohŕdam,, ale preto, aby mi dal pokoj. Aj ja som mal nutkavú potrebu tĺcť ľuďom do hlavy „ svoju“ pravdu. Zistil som, že sa to nedá. „Moja“ pravda je len moja. Na základe mojich prežitkov. Pochopil som, že aj keď sa všetci raz stretneme, každý z nás bude obohatený o iné zážitky a skúsenosti. Cesta každého z nás je jedinečná, aj keď konečný cieľ je rovnaký.

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
lorana

Standard user

zaregistrovaný
Dec 31 1969
príspevkov: 495

25.2. 07, 12:59    *.91-127-207.t-com.sk
Re: Všetko môžeme, ale nie všetko prospieva.

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
Najvacsi

Standard user

zaregistrovaný
Dec 31 1969
príspevkov: 2677

25.2. 07, 14:13    *.172.154.147
Re: Všetko môžeme, ale nie všetko prospieva.
clovece, zase si mi spravil radost

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
poldo

Board moderator

zaregistrovaný
Dec 31 1969
príspevkov: 1412

25.2. 07, 18:38    *.static.dsl.as9105.com
Re: Všetko môžeme, ale nie všetko prospieva.
smekam, mahi...

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
megy

Standard user

zaregistrovaný
Dec 31 1969
príspevkov: 2080

5.3. 07, 03:52    *.eurotel.sk
Re: Všetko môžeme, ale nie všetko prospieva.
Hm, ono je pekné takto úprimne rekapitulovať a zhrnúť svoje životné snaženia...., ale osobné, individuálne poznanie má za sebou poznanie všeobecnejšie, poznanie systému a snaha čo najviac z neho vyťažiť pre dobro svoje aj nás všetkých....


Bude to, už tradične, trochu dlhšie, ale rovnako úprimné ( a pre zrozumiteľnosť zvulgarizované ):


Vznik vesmírov je spojený so zlyhaním vyvíjaných duchov a ich "vývojarov". Následkom toho došlo k zavedeniu zákona inkarnácie duchov do hmotných tiel. Cieľ? Možnosť pre "zbabraných" ľudských duchov a ich tvorcov cez „odpadnuté hmotné svety“ dôjsť počas dlhých zrodení späť do duchovnej ríše...

Naša úloha? Splniť si úlohu dokonalosti ( nie rovnovážnosti ) - odpadnúť od hmoty a nájsť spojenie so Svetlom. Rovnováha nestačí, je len kompromis. Žiaľ, málokrát to vidíme: hrubohmotné svety, v ktorých pôsobia naši ľudskí duchovia a ich tvorcovia ( v tomto období z istých dôvodov hodne inkarnovaní ), totiž nesú vyššiu kódovanú informáciu pripútania k hmote vo forme DNA skrutkovíc - sú to isté programy, ktoré nás nechcú pustiť do vyšších levelov, prejavujú sa ako rôzne zvody a vplyvy hmoty a ega, ako balansovanie na hrane „dobra“ a „zla“, ako hra na tvrdý boj individuality o rovnováhu ... ale iba rovnováha na cestu ku Svetlu naozaj nestačí...

dôležitejšie je odpovedať si na otázku rovnováha na akej úrovni svojho programu, dúhy....

Program, ktorý žijeme v konkrétnom živote si možno predstaviť ako svetelný pás, ako dúhu, ale s presne vymedzným ohraničením, maninelmi ( niekto ju má širokánsku, iný úplne uzučkú – tých je najviac ) .... v spodných vrstvách je temno, v strednej vrstve šedo, vo vrchnej sa začínajú pôsobením svetla črtať farby ... K tomuto programu dostáva každý jedinec aj istú „životnú dávku energie“, keď ju vyčerpá, program sa ukončí a duch čaká na další program, dalšie zrodenie.

Ano, v rámci tohto programu, tejto cesty síce zdanlivo „ Všetko môžeme, ale nie všetko prospieva“, lebo v rámci tohto programu máme možnosť zvoliť si vrstvu, v ktorej počas zrodenia kráčame, niektorí sa zmietajú od mantinela k mantinelu, od farby do temna - nikdy nie vyššie, alebo nižšie ako je ich mantinel( tým ale zbytočne vyčerpávajú svoju energiu, resp. celková trasa z bodu a do bodu b je veľmi krátka a teda v rámci programu duch nedôjde zvyčajne k cieľu, ktorý program stanovil, iní sú už poučenejší z predchádzajúcich životov a snažia sa o pohyb rovnovážnejší, priamočiarejší, lebo vedia, že k cieľu ( ale pozor, iba k cieľu, ktorý program stanovil v tom konkrétnom zrodení ) sa možno dopracovať iba tak, že šetríme energiu na zbytočné motanice od mantinela k mantinelu...

Záleží však zase na tom, v ktorej vrstve programu – dúhy "rovnovážne" kráčajú ... v temnej, šedej, alebo s náznakmi farieb... v každej vrstve, ak je náš pohyb čo najpriamočiarejší subjektívne pociťujeme, že sme v rovnováhe.... lebo vždy nad nami svetlejšie, pod nami temnejšie, vždy je tu ten pocit, že my ideme stredom.... ale o kúsok vyššie, vo vrstve, ktorú vnímame z nášho pohľadu ako svetlejšiu ( a pokladáme náš pobyt v nej za trebárs nerovnovážny ) je to to isté... pod sebou máme temnejšie, nad sebou svetlejšie.... ;o))) je to ťažko slovami opísateľný paradox...


...čím viac pritlačení k hornému mantinelu svojho programu, svojej dúhy, žijúc tak isto život v rovnováhe, máme ale väčšiu možnosť aktivovať počet dna skrutkovíc a tým lepší program pre ducha v budúcom zrodení – s aktiváciou vyššieho počtu skrutkovíc totiž stúpa aj uvedomenie si ľudských duchov a ich zrodených spolukolegov – tvorcov, a ich dobrovoľná a úprimná túžba po návrate k Bohu, k Svetlu ...


Pozor, podobne s demami a veľmi mätúcimi pracuje aj spodná časť dúhy, mantinely do temna.... iba sú akési ukecanejšie )))) ... temné vrstvy totiž potrebujú všeobecne akúsi „výmluvnú“ „ukecanosť“, farebnejšie vrstvy karmy prežiarené bohom jednoducho sú – vo svojej dokonalosti si môžu dovoliť byť strohé a tiché.... kto má pochopiť, pochopí....

Nuž: „ Všetko môžeme, ale nie všetko prospieva“ podľa mňa platí iba do určitej miery, teda do šírky a cieľov programu nášho zrodenia. Rovnováha je tu pojem veľmi háklivý, klamlivý, až uspokojujúci... Otázkou totiž zostáva, na akej úrovni programu sa odohráva....

„Cesta každého z nás je jedinečná, aj keď konečný cieľ je rovnaký.“ – to je síce pravda, ale s dodatkom: cesta každého z nás je jedinečná, ale nerovnako dlhá, aj ked cieľ je rovnaký... „.

Je to však aj o tom, že „čas“ „nápravy“ našich vesmírov sa neuveriteľne kráti.... a preto nie všetci do cieľa dôjdu.... ako „dokonalé“ duchovné bytosti hodné uvidieť a uniesť Svetlo.

Všetkým nám prajem rovnováhu v tej najfarebnejšej vrstve dúh našich životov....

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
li

Standard user

zaregistrovaný
Aug 25 2004
príspevkov: 4959


5.3. 07, 06:14    *.84-47-64.t-com.sk
Re: Všetko môžeme, ale nie všetko prospieva.
> citujem mahatma:
> To je citát z nového zákona, ktorý ma skutočne oslovil asi pred pätnástimi rokmi. Samozrejme som si to vtedy vyložil po svojom, t.j. v rámci svojich možností a schopností. Za tie roky, ako kráčam životom, sa môj pohľad hóóódne zmenil. Pochopil som, že skutočne môžem všetko. Vždy, pri každej voľbe mám najmenej dve možnosti na výber a je na mne ktorú si zvolím. Ak som si zvolil pred príchodom sem, že sa chcem „ pozrieť do Blavy“ kľudne môžem popri tom pochodiť celé Slovensko, potešiť sa z jeho krás, alebo aj ísť najkratšou cestou. To je na mne. Dôležité je však nezabudnúť, kam som sa pôvodne vybral. Veľakrát sa mi niekde tak zapáčilo, že som tam ostal, akoby to bol cieľ mojej cesty. Veľakrát som si zvolil či už z nevedomosti, alebo zo zvedavosti cestu, ktorá ma doviedla do slepej uličky. Chvíľu som bol z toho vyhúkaný, ale nie je problém vrátiť sa. Teraz začínam chápať, že tieto „bočné“ cestičky mi dali viac, ako keby som tam pálil po diaľnici. Ano, aj tak sa dá, ale prišiel by som o radosť z cesty, ktorá je podľa mňa dôležitejšia, ako cieľ samotný. Do cieľa sa každý z nás raz dostane. Či teraz, alebo niekedy nabudúce.
> Skúsenosti a zážitky, ktoré som nazbieral po ceste mi zostanú. Tie mi nikto nemôže zobrať.
> A zase som pri voľbe. Buď si budem pamätať ako a kde som blúdil, ľutovať sa a hnevať na seba a celý svet, že som prežil čosi čo sa mi nepáčilo, alebo sa tešiť z ľudí a situácií čo mi ukázali, že kde mám nejaký problém. Teraz sa mi dobre o tom píše, ale vtedy, keď mi moji blízki i úplne cudzí ľudia „zaťali do živého“ som ináč skákal, nervačil, či sa ľutoval.
> Títo priatelia, dovolím si ich tak nazvať, mi ukázali moje slabé miesta, ktoré som schovával aj sám pred sebou. Práve preto, že som mal šťastie na ľudí, ktorí ma iba nemojkali dnes viem, že je vo mne svetlo i temnota, láska i strach, radosť i hnev. Pozná ich a používam podľa potreby. Viem, že ak by som nespoznal obe polarity, nebol by som kompletný. Dlho som sa snažil ísť iba „ cestou dobra“. Ale tudy cesta nevede.
> Podľa mňa, jediný spôsob a princíp, na ktorom je postavený celý vesmír je rovnováha.
> To, že som spoznal temnotu i svetlo, mi umožňuje kráčať v strede. Iba poznanie extrémov mi môže určiť, kde je vlastne ten stred. Iba poznanie na základe vlastnej skúsenosti, že jediné čo ma obmedzuje som ja sám, dáva zmysel citátu na začiatku.
> Uznávam, že sa často správam inak, ako by sa od „slušného človeka“ očakávalo. Idem si svojou cestou a teším sa zo života. Občas mi ktosi zkríži cestu a začne mi tvrdiť, že niečo nesmiem a niečo musím. Ak nechce pochopiť, že môžem všetko, obyčajne ho pošlem do píp. Nie preto, aby som ho urazil, alebo preto, že ho nenávidím, či ním pohŕdam,, ale preto, aby mi dal pokoj. Aj ja som mal nutkavú potrebu tĺcť ľuďom do hlavy „ svoju“ pravdu. Zistil som, že sa to nedá. „Moja“ pravda je len moja. Na základe mojich prežitkov. Pochopil som, že aj keď sa všetci raz stretneme, každý z nás bude obohatený o iné zážitky a skúsenosti. Cesta každého z nás je jedinečná, aj keď konečný cieľ je rovnaký.


tak prečo taký dôraz na tých "druhých"?



 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
nameless_one

Standard user

zaregistrovaný
Dec 31 1969
príspevkov: 55

25.3. 07, 12:43    *.eurotel.sk
Re: Všetko môžeme, ale nie všetko prospieva.
> citujem megy:

> Bude to, už tradične, trochu dlhšie, ale rovnako úprimné ( a pre zrozumiteľnosť zvulgarizované ):
>

Ja som si to cele precital a nepripadalo mi to zrovna zrozumitelne. Mozno preto, ze som nenatrafil na slubovanu "zvulgarizovanost". A mozno nie. Kazdopadne chcel by som tomu viac porozumiet, lebo posobi to vskutku zaujimavym dojmom. Nechcem, aby to ostalo iba pri dojmoch. K nejasnostiam sa teda vyjadrim.


> Naša úloha? Splniť si úlohu dokonalosti ( nie rovnovážnosti ) - odpadnúť od hmoty a nájsť spojenie so Svetlom. Rovnováha nestačí, je len kompromis.

Bez rovnovahy nie je mozne dosiahnut dokonalost. Byt v nerovnovahe nasledne znamena byt nedokonaly. Rovnovaha nie je "len" kompromis, ale nie je ani synonymom dokonalosti..preco by mala byt? Su to dve individualne slova s individualnym vyznamom. Manipulovanie s pojmom rovnovaha je zavadzajuce, lebo rovnoha znamena aj nemat ziadne zavazie na ziadnej strane, ale zaroven rovnovaha moze znamenat aj mat velke zavazie na jednej strane a rovnako velke na druhej strane. A to su uplne odlisne veci.


> Žiaľ, málokrát to vidíme: hrubohmotné svety, v ktorých pôsobia naši ľudskí duchovia a ich tvorcovia ( v tomto období z istých dôvodov hodne inkarnovaní ), totiž nesú vyššiu kódovanú informáciu pripútania k hmote vo forme DNA skrutkovíc - sú to isté programy, ktoré nás nechcú pustiť do vyšších levelov, prejavujú sa ako rôzne zvody a vplyvy hmoty a ega, ako balansovanie na hrane „dobra“ a „zla“,


A ja oponujem, ze balancovanie na hrane "dobra" a "zla" vobec nie je vysadnym prejavom prave priputanosti k hmote. Prejavuje sa v roznych "leveloch"

> ako hra na tvrdý boj individuality o rovnováhu ... ale iba rovnováha na cestu ku Svetlu naozaj nestačí...

Ak bolo snahou tohto oznacit rovnovahu za -balansovanie na hrane dobra a zla-, tak opat straca cely odstavec zmysel, pretoze rovnovaha ma byt vo VSETKOM, nie iba medzi dobrom a zlom. Ale aj medzi chaosom a poriadkom; tichom a hlukom; plnostou a prazdnotou; rychlostou a bezhybnostou;... A znovu pripominam, ze nemusi ist o jav "ani-ani" ale o "aj-aj".
Otazka na zamyslenie...ked stojite na tenkom lane, udrzuje sa vam rovnovaha lepsie s kratkou (alebo ziadnou) tycou, alebo veeeelmi dlhou tycou...? Alebo ramena vah...ked su prazdne? Alebo s velmi tazkymi zavaziami? Ako musia byt ramena nalozene, aby sa rovnovaha udrzovala co najlepsie?




> Ano, v rámci tohto programu, tejto cesty síce zdanlivo „ Všetko môžeme, ale nie všetko prospieva“, lebo v rámci tohto programu máme možnosť zvoliť si vrstvu, v ktorej počas zrodenia kráčame, niektorí sa zmietajú od mantinela k mantinelu, od farby do temna - nikdy nie vyššie, alebo nižšie ako je ich mantinel( tým ale zbytočne vyčerpávajú svoju energiu, resp. celková trasa z bodu a do bodu b je veľmi krátka a teda v rámci programu duch nedôjde zvyčajne k cieľu, ktorý program stanovil, iní sú už poučenejší z predchádzajúcich životov a snažia sa o pohyb rovnovážnejší, priamočiarejší, lebo vedia, že k cieľu ( ale pozor, iba k cieľu, ktorý program stanovil v tom konkrétnom zrodení ) sa možno dopracovať iba tak, že šetríme energiu na zbytočné motanice od mantinela k mantinelu...
>
> Záleží však zase na tom, v ktorej vrstve programu – dúhy "rovnovážne" kráčajú ... v temnej, šedej, alebo s náznakmi farieb... v každej vrstve, ak je náš pohyb čo najpriamočiarejší subjektívne pociťujeme, že sme v rovnováhe.... lebo vždy nad nami svetlejšie, pod nami temnejšie, vždy je tu ten pocit, že my ideme stredom.... ale o kúsok vyššie, vo vrstve, ktorú vnímame z nášho pohľadu ako svetlejšiu ( a pokladáme náš pobyt v nej za trebárs nerovnovážny ) je to to isté... pod sebou máme temnejšie, nad sebou svetlejšie.... ;o))) je to ťažko slovami opísateľný paradox...
>
> ...čím viac pritlačení k hornému mantinelu svojho programu, svojej dúhy, žijúc tak isto život v rovnováhe, máme ale väčšiu možnosť aktivovať počet dna skrutkovíc a tým lepší program pre ducha v budúcom zrodení – s aktiváciou vyššieho počtu skrutkovíc totiž stúpa aj uvedomenie si ľudských duchov a ich zrodených spolukolegov – tvorcov, a ich dobrovoľná a úprimná túžba po návrate k Bohu, k Svetlu ...


V tychto troch odstavcoch je vela pisane ako, ako, ako, ale vobec ziadne vysvetlenie preco, PrEcO, PRECO... Bez toho preco je nezmyselne tlacit do niekoho to akoakoako, pretoze nechat sa krmit "instantnymi" nazormi je nezdrave. ;)
Poprosim o nejake vysvetlenia a podlozenia tychto tvrdeni..najlepsie ludskou recou na jednoduchych prikladoch zo zivota, ako to podaval Jezis.


>
> Pozor, podobne s demami a veľmi mätúcimi pracuje aj spodná časť dúhy, mantinely do temna.... iba sú akési ukecanejšie )))) ... temné vrstvy totiž potrebujú všeobecne akúsi „výmluvnú“ „ukecanosť“, farebnejšie vrstvy karmy prežiarené bohom jednoducho sú – vo svojej dokonalosti si môžu dovoliť byť strohé a tiché.... kto má pochopiť, pochopí....

Toto nema nic spolocne so svetlostou ci temnostou, zase nevidim nic na com je to tvrdenie podlozene. Ale napriklad ja ako strohy a tichy clovek si myslim, ze moja nerovnovaha viac zasahuje do temnych vrstiev. Okrem toho poznam vela temne orientovanych ludi, ktori su dokonca velmi tichi a mlkvi. Ale aj velmi ukecani tam casto inklinuju. A takisto velmi svetli a jemni ludia byvaju v mojom okoli ako ukecani tak aj tichi.
Ukecanost a tichost ma tiez rozne podoby. Niekto keca stale same hovadiny a nezmysly a niekto iny pusta skvost za skvostom. Takisto mlkvi ludia. Niektori raz za cas nieco povedia, ale ked uz tak potom to ma vaznu hlbku a hodnotu. Naopak niekto je stale ticho, ale ked uz nieco zahlasi tak okolie si pomysli, ze to radsej mohol ostat ticho. Vsetko hovorim zo skusenosti, ale myslim, ze to kazdy proste zaziva, je to uplne bezne.

Takze to skatulkovacie zhodnotenie hore mi pride uplne od veci tak ako je napisane same o sebe.

"kto má pochopiť, pochopí...."
Ked ma autor nutkanie taketo nieco napisat, uz samotne to naznacuje, ze taketo ponimanie je urcene iba nejakym "vyvolenym" ku ktorym sa autor vyroku samozvane zaradil. Ale to potom znamena, ze vobec nejde o nejaky vseobecne univerzalny zakon, ale len pohlad, ktory zrovna niekomu vyhovuje.




K comu som sa nevyjadril, s tym suhlasim.

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
martin_

Standard user

zaregistrovaný
Apr 01 2006
príspevkov: 50

5.11. 07, 16:06    *.orange.sk
Re: Všetko môžeme, ale nie všetko prospieva.
Pekný citát, Mahatma, "Všetko môžeme, ale nie všetko prospieva". Máme slobodnú vôľu, ale máme aj zodpovednosť. Môžete sa tešiť z krás, môžeme sa ich snažiť dokonca ešte viac rozvíjať, pestovať ušľachtilosť, tak, že to ovplyvní aj iných, budeme sa z toho tešiť a to nás bude samých vyzdvihovať smerom tam, kde je skutočný cieľ našej cesty Je to cesta priamočiara, rýchla a plná radosti, smerom nahor.

Keďže však "môžeme všetko", môžeme ísť aj smerom nadol. Môžeme ničiť krásu okolo nás, hádzať iným pod nohy polená, stavať do stredobodosti naše ego a pestovať ješitnosť a namyslenosť, to tak isto môžeme. Avšak bude nás to len zdržovať na ceste, strhávať smerom dole. Pretože každú krivdu budeme musieť napraviť, prv než zase budeme smieť ísť ďalej, miesto radosti budeme žať bolesť a spôsobovať bolesť aj iným, veľmi často strhávať zo sebou aj ich. Či je nutné, aby sme to všetko "spoznali", aby sme boli "kompletní", o tom si dovoľujem polemizovať. Áno, rovnováha JE princípom na ktorom stojí celý Vesmír, avšak nie je to rovnováha medzi "dobrom" a "zlom", ale rovnováha medzi dávaním a braním! Výstižný termín uvedeného princípu je SPRAVODLIVOSŤ. Keď pomôžem chorej pani v autobuse, dám niečo, čo sa mi na inom mieste samočinne vráti, to je rovnováha. Avšak Neznamená to, že ak chcem pomôcť uvedenej pani, musím jej susede podraziť nohy, aby "dobro zo zlom bolo v rovnováhe" To nie.

Nie je nič než Svetlo. A Temno je len jeho nedostatok. Vravieť preto o rovnováhe Svetla a Temna nedáva zmysel. Čím bližšie ku zdroju Svetla, tým dokonalejšie je všetko, a teda - aj tým stabilnejšie - preto môže byť úroveň duchovnej ríše "večná", kdežto tu dole v hmotnosti tomu tak nie je. Temno ako príncíp zla by vôbec nemusel existovať, bez neho by sa Stvorenie nerozpadlo, ako by muselo, keby "dobro" a "zlo" muselo byť v rovnováhe. A verte mi, ani to tak nebolo zamýšľané. To, že konáme zlo, je len prejavom našej slabosti, a neviem prečo by malo platiť, že ak chceme byť silní, musíme nevyhnutne byť aj "slabí". Tu len platí dávanie a branie - ak chceme silu dostať, napr. veľké svaly - musíme ju najprv vydávať, t.j. "posilovať".

Asi ste chceli povedať, že zlo je potrebné na to, aby sme sa "naučili" konať dobro, ak chceme zlo. Lebo si "rozbijeme" nos, narazíme do pevnej steny, ak ideme zlým smerom. Takéto "narazenie" je preto koniec-koncov pre nás milosťou, lebo ak by tam stena nebola, zrútili by sme sa do priepasti, a zahynuli. Ale potrebné to nie je, pretože v správnom chcení sú nám dané všetky predpoklady k tomu, aby sme sa naučili pozerať a tú správnu cestu VIDIEŤ, ak naozaj chceme, alebo o to v úprimnosti prosíme. Potom už len ostáva napraviť všetky krivdy z minulosti, a ak to všetko po určitom čase splníme do posledného puntíka, bude nás čakať už len cesta radosti a najvyššieho šťastia, po ktorej budeme smieť pokračovať Vôbec nebude nutné, aby sme narážali Lebo VŠETKO Možeme, ale nie všetko nám prospieva

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
ralik

Standard user

zaregistrovaný
Dec 07 2007
príspevkov: 3

15.1. 08, 02:19    *.88.128.165
Re: Všetko môžeme, ale nie všetko prospieva.
inkarnacie su znovu len hra. pravidla su pisane po stenach a su prisnejsie.

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
Mia

Standard user

zaregistrovaný
Jun 10 2005
príspevkov: 90

8.2. 09, 10:44    *.84-47-55.t-com.sk
Re: Všetko môžeme, ale nie všetko prospieva.
trochu ma prekvapuje a trocha sklamuva niekolko vasich reakcii v suvislosti s odsudenim zivota v rovnovahe a v podsuvani akehosi zitia vo svetle. nik nemoze vediet ci zije vo svetle subjektivne sa tak moze citit ale nasledky jeho cinov mozu byt hrozne hoci on konal v presvedceni najvyssieho dobra. nik nedovidi za roh a klamlivy pocit uspokojenia ze zijem vo svetle moze akurat tak skrabkat moju dusu ze aka som vyborna ale bohuzial realita je ina.....poviem to na priklade mojich rodicov....su zaryti katolici a maju plne usta boha ale pritom ma v detstve tyrali fyzicky aj psychicky mala som z toho traumu na mnoho rokov bolo to neskutocne ako zly sen a pritom mi povedali ze sa tesia na smrt lebo budu sediet na oblaciku vedla boha a spievat s anielmi....skoro mi zabehlo a nezmohla som sa na reakciu akurat ma napadlo ze ak zomru asi budu velmi prekvapeni kde budu sediet....ja zdielam myslienku mahatmu ze zivot je balans...proste niekedy musim vedome zvolit zlo pre dobru vec ale vzdy konat s laskou....mozem byt laskyplna ale nedam si skakat po hlave a budem sa branit a tym konat to zlo.....myslim ze boh ma omnoho radsej tych takzvanych hriesnikov ktori idu svetom trpia smeju sa placu robia chyby a idu spat na spravnu cestu a beru si zo zivota spravne zavery ako tych svatuskarov ktori ziju vo svojom svetle a su zo sebou naramne spokojni aki su top. mahatma vyjadril vynikajuce pochopenie zivota a mozem povedat uplne smelo ze ho povazujem za realizovanu bytost a ako som sa stretla tu na putnikoch s kadejakymi reakciami tie maju zvycajne ti ktori maju plnu hlavu balastu a informacii a prekypuju nimi v kazdej situacii ale k realizacii maju velmi daleko tym ich nechcem odsudit len povedat pozrite sa do svojho srdca

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
Jasomvp

Standard user

zaregistrovaný
May 03 2007
príspevkov: 1164

25.7. 10, 08:43    *.78-99-199.t-com.sk
Re: Všetko môžeme, ale nie všetko prospieva.
> citujem mahatma:
> To je citát z nového zákona, ktorý ma skutočne oslovil asi pred pätnástimi rokmi. Samozrejme som si to vtedy vyložil po svojom, t.j. v rámci svojich možností a schopností. Za tie roky, ako kráčam životom, sa môj pohľad hóóódne zmenil. Pochopil som, že skutočne môžem všetko. Vždy, pri každej voľbe mám najmenej dve možnosti na výber a je na mne ktorú si zvolím. Ak som si zvolil pred príchodom sem, že sa chcem „ pozrieť do Blavy“ kľudne môžem popri tom pochodiť celé Slovensko, potešiť sa z jeho krás, alebo aj ísť najkratšou cestou. To je na mne. Dôležité je však nezabudnúť, kam som sa pôvodne vybral. Veľakrát sa mi niekde tak zapáčilo, že som tam ostal, akoby to bol cieľ mojej cesty.
---------------------------------------------------

Mahatma, veľmi krásne napísaný text. Som rád, že som si ho mohol prečítať.
A teraz k tomu, na čo som chcel reagovať:
Veľakrát mi prišla na um myšlienka, že ciele nedosahujeme kvôli tomu,aby sme sa niekam dostali,alebo aby sme splnili úlohu,či sľub.
Ciele dosahujeme preto,aby sme sa cítili tak, ako sa chceme cítiť.
Prečo nám tak záleží na tom, aby sme sa cítili tak, ako sa chceme cítiť?
Lebo je nám to príjemné.
Ale je tu aj iný, hlbší dôvod:
Lebo práve cez vedomé prijatie a pozorovanie takýchto pocitov, myšlienok a predstáv sa človek spája so svojím vyšším ja a cez svoje vyššie ja so svojou dušou.
Bežne si však človek stanovuje ciele preto, lebo ich majú všetci okolo neho.
Aj tak je však dôležité, aby cieľ vychádzal
zo srdca človeka.
a nie z povijnnosti mať nejaký cieľ,albo prijať cieľ niekoho iného.
Ak si teda cítil, že sa chceš dostať do Bratislavy, určite si tento svoj cieľ vnímal ako čosi príťažlivé, príjemné, posilňujúce.
Ak sa ti inde páčilo aspoň tak,ako by sa ti bolo páčilo v Bratislave, tak si z pohľadu duše a hlavne vyššieho ja, svoj cieľ splnil pobytom
na tých krásnych miestach.
Otázkou však je, " čo ti chcela, mohla a môže dať iba Bratislava?"
Ešte stále chceš to,čo ti môže dať iba Bratislava?
Čo ak si už iným spôsobom dostal to,čo ti chcela ponúknuť práve Bratislava?
A ešte, čo povieš na toto ?:
Ak sa človek chce niekam dostať, môže si
po stanovení cieľa povedať toto:
"Všetko,čo sa bude odteraz diať, ma približuje k tomuto môjmu cieľu."

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok